Živý voči „mŕtvym“ – a naopak

     „Zatím co pronášíš učená slova, naŕíkáš nad něčím, co není hodno zármutku. Moudŕí netruchlí ani nad živímý, ani nad mrtvými“ – slová z knihy o Krišnovi –Bhagavad-gítá 2.11. To značí, že zármutok nad stratou blízkej osoby, nie je hodno nariekať. Veď sa môžu počas života pozemského jedného, či viac pozostalých obrátiť na jeho duchovnú existenciu na tomto svete (Naša dimenzia – vesmír), alebo v mimopriestory, ako som vysvetlil, či cez médium, alebo zomrelá osoba sa môže obrátiť na pozostalých svojou prítomnosťou – rôzne druhy zjavovania sa, a tým tajne pomáhať, alebo spomenuté zjavovania sa kvôli niečomu. Alebo „mŕtvi“ bude čakať na Onom svete – v mimopriestore, na svoju lásku, blížneho až zomrie i pozostalý – možno viac pozostalých. A tam môžu pokračovať v rozdávaní lásky iným, či už živým, alebo iným- „mŕtvym“, čo sú na tom biedne (Jehovovi svedkovia...). No v Nebi spoznajú i Boha – nepriamo – no ako Jehovovi svedkovia a im podobný ?

Vyšší duchovia, mimozemšťania – Bohovia –kontra BOH

     Je len jeden Boh. Ľudia si z Božích pomocníkov vytvorili Bohov. Sú to vlastne vyšší duchovia – nie Bohovia. Slovo „Bohovia“ – vyšších duchov chápeme, ako nie Bohov, ale nazvime ich iným slovom. No to slovo je kľúčové, bo sa mieša so slovom Boh. Nechápme ich ako polobohov – bo taký názov je nezmysel. Ide o vyšších duchov – nie Bohov. Do pozície Bohov ich nazvali a vyzdvihli len ľudia. Ale existujú – dalo by sa !možno! nazvať ako:-, no toto slovo mi vypadlo z mysle . Títo vyšší duchovia podliehajú Božej moci – vôli.

      Tí „Bohovia – vyšší duchovia –  mimozemšťania –tak, ich chápem ja. Niektorý sú len vyšší duchovia, a niektorý „Bohovia“ sú mimozemšťania. Mimozemšťanov do role Bohov povýšili – tzv. „veriaci“. Bohovia –mimozemšťania, tak ako dnes Bohovia, ktorých tak nazvali „veriaci“. Mimozemšťania – Bohovia zomreli, ale názvy „Bohov“ – mimozemšťanov zostali, ďalej ich uctievajú – vyšších duchov, no tí sa volajú inak.

Hriech, spravodlivosť, súd: 13.20 –13.51. hod 10.11.2001

     Z hriechu, spravodlivosti vzniká súd. Sú to dva protiklady, ktoré končia v nekonečnom neexistovaní času. Deň súdu preto nekončí. Po skončení ubiehania času začne súd. Keď skončí všetka hmota. No súd ani nezačne, lebo stále prebieha. Súd, a súd sú rozdielne. Doteraz, i naďalej budú súdiť, a súdia ľudia, v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. V ďalšej budúcnosti, v neexistencii času, bude súdiť zvolený Bohom, či Boh osobne – je už rozsúdené.

     Súdy sú ľudské, duchovné, vyššie duchovné, Božie. Ale i súdy lakomstva, hriechu, dedičného hriechu. Ale i súdy spravodlivosti a dobra neexistujú. Budú súdy spravodlivosti a dobra až v neexistencii, času a priestoru. Až tam sa ukáže, kto aký je – koniec hriechu, spravodlivosti a súdu. Koniec tohto rozdelí –kto aký je tam pôjde –kto chce kam, pomôžme mu tam. To je otázka ďalšej existencie v (inej ?) existencii. Kto aký je, to dostane, tam bude –veď rovnorodé priťahuje rovnorodé, dá sa rovnorodosť spočítať teraz ?, a čo tam ? – niekde v zostupnosti postupnosti nájdeme cieľ – až po lásku, prídeme k Bohu a všetko bude v Ňom – bez rovnorodosti v jednom (priestor, dimenzie a mimo priestor, peklo, Nebo Raj a po ňom čas, ako pyramída do vrcholu).

     Súd – a ako súdiť, sa stále mení i v rôznych častiach tejto planéty (orientujme sa zatiaľ len na túto planétu). Súdnosť ľudí je rôzna, závisí od poznania, rozumný človek nebude súdiť, ale odpustí a bude sa snažiť vinníka akosi prevychovať, aby sa to neopakovalo – ďalší hriech, alebo sa mu bude vyhýbať, a snažiť sa ho nestretnúť. A ak ho stretne, dávať si pozor pred ním. V hmotnom svete súdia tí vzdelanejší, majú na to školy, aby sa vyznali v zákonoch, treste, a vine. No niekedy súdia i zločinci, či kapitáni na lodiach, velitelia vo vojne v určitom „zhluku“ vojakov a podobne. „Súd“ vyslovia a vykonajú i vinníci – zločinci. V duchovnom súde je to posadnutosť, to vychádza z duchovnej poruchy, ale prejavuje sa to v človeku –posadnutom, ktorý niekedy i zabíja, a trápi okolitých –vtedy súdia psychiatri. No určitý súd vykonávajú i psychológovia, tam je špatná výchova toho a tamtoho a podobne. V nehmotnom svete je to karma, a odpúšťanie duší zomrelých duchov, vyšších duchov – Boh. No tieto duše počas „nedozretia“ chcú odplatu, posadnutosť. Boh potrestá vinníka ďalšou možnosťou pre pokoru a napravenia sa. Ak to neprijme, skúsi to skrze niekoho –prostredník medzi Bohom a vinníkom – anjel strážny, či iný vyšší duch, poprípade Boh osobne duchovná cesta, no to nastáva vo svedomí vinníka - jeho tzv. vnútorný hlas –svedomie, čo sa niekedy prejavuje samotným vinníkom –že si vstúpi do svedomia, alebo duchovia spomínaný –duchovia –bytosti.

     Spomenul som rozumného človeka, ktorý môže citovo prevyšovať sudcu, a jeho súd bude lepší než sudcov. Bo sa rozhoduje citovo, a vie asi približne, čo zažíva vinník, čím prevyšuje i psychológa. Čiže najlepší súd je cit, no nie cit ku zlu. Citovo založený človek vie lepšie rozoznávať zlo a dobro, než psychológ. Citovo založený človek pozná lásku –všeobecne, alebo ňou práve prechádza – trpí (neopätovaná láska, i láska k Bohu a všetkému, čo stvoril). V láske je i kus múdrosti, čo z nej vyplýva – pramení a vedie k úcte k danému človeku, či ľuďom, príbuzným, i k cieľu lásky – životný partner, vnuk, dcéra, syn a podobne. Túto múdrosť hľadali i niektorý majstri v bojových umeniach, jogy. V umeniach všeobecne. Viac nadaný ľudia sú od „prírody“ snílkovia, tým pádom potrebujú lásku, porozumenie a podobne, i správny rozvoj ich nadania, inak nepôjdu správnou cestou. Preto sa musí človek už od detstva učiť súcitu, porozumeniu, tolerancii a podobne. Ale v dnešnej dobe je to inak. Preto ho rodičia učia (nie všetci) i brániť sa, niekedy akokoľvek. No v budúcnosti, ak to bude možné, treba okrem súcitu, porozumenia, tolerancii, učiť i to, aby chápali deti i ostatných, a vedeli i sa vžiť do ich situácie a vhodne im pomôcť, poučiť. Tieto „deti“ – od 18 rokov. No na toto, je potrebné, aby sa ľudia na školách ZŠ učili i základy psychológie, alebo všetky náboženstvá, ako som to napísal pre UFO –klub ZUFOK-NEMESIS v Senici, a pre Filozofické fakulty -či na „prevýchovu“ ľudstva, či „UFO –spolupráca“. No táto situácia sa overí až za neviem koľko generácií, kedy ľudia pochopia a budú správne vychovávať deti – ľudí. Do škôl by mali zaradiť i určitým spôsobom výchovu žiakov, voči okoliu a ostatným ľuďom, zvieratám, prírode, veciam – aby neničili a podobne (príklad je Šaolin). Obkukať od Šaolinu výchovu žiakov a zaviesť do všetkých škôl, detských, stredných, vysokých, na nadstavbu, na večerné atď.

Viera zabíja

     Veriť v niečo je pekné, ale, vieš čomu veríš? Je to správne? Viera vedie v to, čo spravíš v ďalší okamih –okamihy, než prečítaš tieto slová. Ovplyvnia tvoje myslenie. Niekoho na okamih, niekoho na dlhú dobu –čo je viera, určitý chod myšlienok. Upravený na základe viery. „V to verím, takto sa musím chovať – činiť!. Takto sa zachovám lebo verím, že to je tak správne !“. Na základe znalostí, buduje viera. Čiže, než niečo, niekoho naučíme, ako sa zachová? kam ho to privedie?. Uvažuj, kto čítaš. Na základe viery, je človek rozumný i nerozumný. Dodržuje to, či ono. A to, čo dodržuje – je správne? uvažuj!. A sme u zákonov. Zákon Boží, alebo ľudský? ktorý budeš dodržiavať? Ľudský zákon zabíja nevinné zvieratá, pre pochutenie jazyka -  okrem iných. No boží zákon pomáha, i keď nepriamo – no vždy sa presne trafí, a cieľ? – návrat k Bohu – Otcu. Veríš tomu?

Viera, veda, fanatizmus a Boh.

     Viera je dobrá vec, ak sa pri nej čistí duša čistou láskou k Bohu a k všetkému, čo stvoril. No nemá sa to preháňať. Z viery môže byť i fanatizmus, ktorý bude dotyčný presadzovať silou – mocou. Musíš a hotovo. Nebude sa pýtať, či z tým súhlasí, alebo nie. Náboženstvo je tým krásne, že nejde nasilu, ako to robili a robia ľudia kedysi, no i dnes. Láska sa rozvíja pomaly, ale iste. Niekedy to príde, ako blesk z jasného neba – nečakane, a niekedy čaká láska k Bohu v skrytosti duše, v nádeji sa stráca nevera. Viera sa dá i zneužiť, a potom má zlé následky vo vedomí človeka. V podvedomí to môže vytvoriť špatnú chápavosť voči Bohu, viere, láske a podobne. Taký človek sa dá potom ľahko zmanipulovať. A sme u otroctva. Možno z tohto dôvodu bolo toľko ľudí náchylných na ovládnutie. Stačí, ak pohrozia peklom, a sú poddajný, ako ovca pred skántrením. A toto je už fanatizmus, ktorý zneužíva vieru na politické a vojenské účely. Viera nemá nič spoločné z vojnou, politikou. Učí viera láske k Bohu, a k všetkému, čo stvoril. Veď i poznanie, ktoré nejde údajne od Boha, ako je veda chémie a fyziky odhaľuje tajomstvá stvorenia, bytia – existencie. Boh proti tomu nič nemá, ale sa to zneužívať? vo vojne či v politike, alebo k získaniu moci – či peňazí? alebo len v presadzovaní svojho chcenia, neobhliadať sa pri tom na dôsledky? Boh povedal človeku, aby si podmanil prírodu, a čo Boh stvoril, a rozumovo to spracoval. Tak je to v poriadku. Má sa starať o to, čo mu Boh dal. A, ak je niekto chorý, prečo nevyrobiť lieky, či čaj, alebo akupresúru, či akupunktúru, alebo zázrak na rýchlejšie, alebo dokonalejšie vyliečenie ?. Boh povedal: „Spravuj zem, a podmaň si ju.“. Čiže veda má svoje miesto. Ale musí sa zneužívať ? a páchať toľko zla ?. Ak sa spojí veda z vierou, mnísi budú vedcami, a vedci mníchmi. Čo je na tom zlého ?. Veď i poznanie hoci i vedy mníchmi, môže pomôcť človeku v chorobe spoznaním, a vyrobením acilpirínu. Ježiš povedal: „Ak niekomu spadne ovca do jamy, hoci i v sobotu, nepôjde ju vytiahnuť?“ Nejedná sa len o sviatok, ale i o zdravie. Preto, poznávaj, a rozumne z citom skúšaj vďaka poznaniu pomôcť inému. Určite získaš niečo viac, než vďaku dotyčného, ale priblížiš sa k Božej láske, hoci i len jedinou teóriou, ktorá môže pomôcť iným. No rozoznávaj fanatizmus od viery, nádeji, lásky, moci, politiky a podobných vecí. Preto, spýtaj sa často sám seba, nerobíš veci moc fanaticky, či pomocou fanatizmu neovplyvňuješ iných? Nerozkazuj, ale ponúkni. Či zoberie, alebo nie, závisí od dotyčného. Ak to nepôjde dnes, skús o pár hodín, dní, rokov. Možno uspeješ, ale nie na silu a pod fanatizmom!

Významné – cieľové spojenie náboženstiev

     Svietnik zo siedmimi sviečkami odpradávna znamená do budúcnosti sedem „dnešných“ cirkví – náboženstiev, ktoré učia časť pravdy o svete hmotnom, nehmotnom, a jeho pravdách.

Indické náboženstvo (sebaovládanie a láska k Bohu)

Buddhizmus (učenie sa sebaovládania a sebapoznania a úcta k všetkému)

Kresťanstvo (milovať iných viac než seba cez Ježiša a Krista)

Jehovovi Svedkovia (spoločenské a sebaúcta chovanie a milovanie Boha)

Tajné učenie v Tibete (Dr. T. L. Rampa –o mágii zvierat a ľudí)

1. náboženstvo –učenie filozofie „západu“ –veda a podobne?

Náboženstvo mimozemšťanov ?, alebo viera a dôkaz o ich existencii?

     Spojením týchto náboženstiev dôjde k vysvetleniu minulosti, prítomnosti, budúcnosti a k pochopeniu poslania ľudstva, či celého bytia človeka na tejto planéte. Nielen človeka, ale i zvierat a prírody živej i neživej – i osud.

     Sedem sviec –sedem náboženstiev – vier, jeden stojan z nich – pod nimi drží viera - Boh – 1. viera zo siedmich spojená – jednotná viera. Tieto náboženstvá drží Boh v budúcnosti v jednote.

Východné a západné učenie

     Filozofiu, a vieru učenia východného náboženstva nechápu na západe a učení o Bohu na západe správne. To, že sa niekto otvorí Bohom, počas meditácie, nie je chybou. Len v tom je chyba, že sa neotvoria Pánu Ježišu, a cez Neha k Bohu. Ak sa niekto otvára východným Bohom, zistí, aké je náročné riadiť sa podľa Božích prikázaní sám. Po prestaní z meditáciami a ich náhradu za „vieru“, po prestaní z východnými náboženstvami človek zistí, aká je myseľ a psychológia náročná, a psychiatri z psychológmi ju nechápu a nevedia dokonale liečiť. Preto, po traumách a nedorozumeniach, ktoré vzniknú len kvôli tomu, že človek nepozná psychológiu nájde v sebe a v svojom chovaní nedostatky, a vyrieši to tým spôsobom, keď to nechá na Boha, a prestane z jogou. Z tohto dôvodu chápem tam, kde je učenie východu, že človek neveriaci a netolerantný nechápe učiteľov,  žiakov a ľudí snažiacich sa pochopiť Boha pomocou jogy, či filozofie východu, prečo sú učitelia náboženstva západu na východné učenie veľmi kritický, a odsudzujú ho. Jednoducho povedané, nechápu psychológiu a mágiu skutočnú –nie čiernu mágiu, dokonale, ako vo východných náboženstvách. A odsudzujú mágiu a východné náboženstvá. Vo východných náboženstvách a mágii je psychológia, cesta sebapoznania. Na západe zase láska a cesta k Bohu.

     Ten, kto chce pochopiť psychológiu čo najdokonalejšie, mal by nasledovať učenie východu, spolu z jogou a mágiou (čo je cesta sebapoznania). Tu pochopí i zmysel cesty, ktorú nasledovali veriaci a veľký učitelia východu, hoci nie sú veľmi známi. Veď veľký ľudia priniesli veľké myšlienky v tichosti.

     Cesta sebapoznania v joge, je oveľa zložitejšia, než láska. Láskou sa človek oddá, a na nič sa nepýta a ničomu sa nedivý vo viere k Bohu, a jeho láske k človeku –či naopak. Riadi sa podľa Božích zákonov, a všetko ostatné príde samo –od Boha. No pri joge si to človek postupne sám vytvára. Sám spoznáva svoje chyby, a tak si otvára lásku k Bohu. No pri západnom náboženstve ide človek priamo k Bohu, no nie vždy ho správne pochopí. V joge a mágii nájde človek svoje chyby y nevie ako ich vyriešiť, preto tápe v tme a nevie si rady. Pokiaľ ho v tom nikto neriadi, a keď radí, tak zle (špatný učiteľ), skončí u psychológa, či na psychiatrii a odsudzuje náboženstvo východu, iba kvôli tomu, že šiel v sebapoznaní zlou cestou – zle ho upozornili a viedli, vtedy je zle na náboženstvo východu.

Preto uvažuj o tejto téme, keď sa chceš obrátiť k Bohu akýmkoľvek náboženstvom – no nie fanaticky.

Postupný rozvoj (všeobecne) poznania a lásky k Bohu

-jednoducho žiť, hlboko myslieť

-byť pokorný a slúžiť (Bohu). Z vierou v lepšie časy, ktoré majú nastať

Cieľom života je len jedno: v postupnom vývoji myšlienok a pocitov lásky prísť v poznaní a viere k Bohu, a tam ostať, vytrvalo, a nastálo – na veky. (Za predpokladu, že človek sa bude sám seba dotvárať na obraz Boží, vlastným úsilím – nenásilne, ale poctivo.) Ako k tomu poznaniu, a k Bohu prídeme, je len na Nás, je to individuálne. No podľa Božej lásky – je prísť k Nemu, v čistote, bez použitia násilia, podľa možností, a možnosti.

Cieľ porekadla „Jednoducho žiť, a hlboko myslieť“, je uvedomiť si, že I chudák –či učiteľ, môže mať vieru. Byť pokorný a slúžiť, je prvý pokrok, ako si nájsť vieru, ako v tejto viere pripustíme i existenciu Boha, a neskôr v Neho službu, bude ďalším jedným z posledných štádií Nášho života tu na Zemi. Ďalším štádiom je služba Bohu –milodary, a obetovanie sa seba v lásku iným, vykupovať iných naším osudom (svoju karmu dávať iným). Potom je to obetovanie seba za všetkých hriešnikov, a svojich nepriateľov, ktorý sú nepriateľmi, nie našou vinou. A nakoniec v tomto hmotnom svete, obetovanie sa službou Bohu, láskou, akou Nás miloval Pán Ježiš, a seba zaprel pre Našu nádej v Boha.

Nielen pre mňa Výzva –(Verím v Boha 2. -upravené)

Od 6.22 hod do 6.33 hod a do 6.35 hodín.

     Verím v Boha, Otca všemohúceho - Stvoriteľa Neba i Zeme i Jeho Synov – Božích Synov - Ktorých splodil a na Svet nielen hmotný – priviedli Božie rodičky – Pramatka Božia, Prakráľovná, panna Mária – za spolu pomoci Boha a Ducha svätého, ktorý znášali úklady diabla, po zostúpení nielen do pekiel, zostúpili k zosnulým vstali do Sveta, do Neba, do Kráľovstva a k moci všetkých a všetkého. Budú vládnuť za spolu pomoci Boha – Otca všemohúceho. Odtiaľ príde – prídu súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého – zjednotiteľa, a toho – čo obsahuje toto vierovyznanie a spoločenstvo vysokých – najvyšších (nielen významovo) duchov – v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie lásky tela – duše každej, a večnosťou určenú blaženosť. V znamení Boha a v Jeho láske zostaňme, a všetci v Neho a Jeho (Ich) prácu verme.

Láska je blízko

     Láska je blízko, i keď skrytá – a nemusíme o nej vedieť. Čaká na Nás v plnej kráse, potichu, v skrytosti. Mohla začať nebadane, potichu. Vydržala i veľké zápasy o svoju existenciu, hoci ostatné nie. Veď láska v živote tzv. životná láska je len jedna. Túto lásku vietor neodveje, ani nezhrdzavie, ani nestuhne, ani nezhorí, nezmrzne – vydrží, ak je čistá. Táto láska je na duchovnej úrovni, nie je hmotná. Čiže ju nepremôžu nijaké lieky, injekcie, jedy, a podobne, ktoré zaberajú na hmotu –telo. Dušu ovládne duša, a lásku – láska. Tu treba na lásku správnou láskou odpovedať, a môže len ona jediná oživiť to, o čom nemusíme vedieť, hoci nemusí nič hovoriť. A to zmení Náš doterajší život, plný lásky, citu, nehy a môže otvoriť bránu do Našich túžob, nádejí, ktoré ak budeme chcieť, môžeme za pomoci lásky a vytrvalosti splniť, i keď to nemusí byť ľahká cesta. Keď vydržíme, uspejeme, i keď len sami pre seba, a ostatný Nás nemusia pochopiť –ale uspejeme. Bude škoda, pre ostatných, keď nechápu lásku, ktorú sme rozdávali. My na ňu nezabudneme, ak má hlboké korene, ale ostatný ?. Môže zanechať u nich len spomienku na niečo pekné, no neskôr sa môžu k tejto príjemnej spomienke vracať častejšie a častejšie, až sa raz obrátia a začnú chápať to, čo sme pociťovali my. A v spomienkach im budeme na blízku. Potom si spomenú na Nás, na lásku. Bude im smutne. No v tomto smútku, bude nádej a sila. A ak v nej vydržia, dostanú nádej –nádej v Boha. Pre neveriaceho to bude zápas, no pri zachovaní lásky, jediná nádej, na ktorú nebudú chcieť zabudnúť, i keď sa bude diať hoci –čo. Táto láska je súdená každému, ale individuálne. I ten posledný ju zdedí –hoci sa volá Diabol.

Koho oslavovať?

     Je otázka, „Koho máme oslavovať?“ Otca, Matku, alebo namysleného a panovačného ožrana, možno smilníka, a navyše vraha?

     Možno si myslíte že otca a matku, než toho namysleného, panovačného a neviem ešte akého človeka. Zamyslite sa, otec a matka, nám dali život. Z ich syna sa stal namyslený, panovačný ožran a vrah. Možno, by sa dal nazvať i inými titulmi, ktoré nebudem radšej menovať. Ale by vhodne pomenovali jeho povahu, chúťky, náladu ... .

     Na počiatku bolo slovo – myšlienka (podobne v hlave vznikne myšlienka, až potom čin), z myšlienky Boh, z Boha matka. Prvý rodičia. Mali Božích synov. Myšlienka –je Duch Svätý, bola, na počiatku, cez ktorú prešiel Otec –Boh do existencie mimo priestoru, čo je Nebo, peklo a raj. V mimo priestory stvoril Boh –Otec, zo svojou, naveky vernou a poslušnou (ako Boh), manželku (toto nie je správny výraz – myslite na to prosím !) svoje bytosti, ktoré pochádzajú z Boha – Otca. No neviem, ako sa o to činila „Manželka“ Boha. Tieto bytosti za spolu pomoci diabla sa pohoršili. Boh stvoril priestory, dimenzie, a možno „niečo“ viac, kde existujú tieto bytosti, pre nápravu.

     Niekto je takej viery, niekto takej. Sú dobrý, zlý. Z vierou, bez viery. A tu je bod úrazu. Prečo by sme mali veriť človeku takej a takej viery, dobrému, či zlému? Človeku z vierou, či bez viery? Prečo neveríme radšej Otcovi, či Matke? než tomu, namyslenému a panovačnému ožranovi, možno smilníkovy a vrahovi (keď zabíja zvieratá, pre pochutenie jazyku?) ?.Prečo sa oslavujú ožrani medzi sebou, vrahovia, smilníci, zlý ľudia, a neviem ešte aký? Rozumný človek oslavuje svojich rodičov. Veď Oni mu dali možnosť života. Otec – Boh, Matka –„manželka“ Boha? si istotne zaslúžia viac pozornosti, než ožran, ktorý potrebuje opateru, pomoc, aby prestal piť. Bo vo svojej namyslenosti a panovačnosti môže opiť iného, inému spôsobiť veľa bolesti, či už fyzické, alebo duševné – Vrana k vrane sadá.

     Oslavujme radšej toho, čo nám ponúkol možnosť nápravy, a pomoc nám ponúkol, i keď nie zrovna spôsobom, ktorý by sme čakali. Bo najprv musíme začať sami od seba, vo svojej hlave, v myšlienkach si spraviť poriadok, aby sme pochopili, ako sa máme polepšiť a vrátiť sa, ak nie, pomôcť, tomu, kto nám dal život – Otec a Matka – Boh a jeho „Manželka“.

     A teraz možno pochopíte, moju prvú otázku, zo začiatku tejto kapitoly –„Koho oslavovať?“... skúste to, skús to.

Božia trojica, p. Ježíš

     Pán Ježíš Kristus sa tak isto, ako Boh rozdeľuje do troch bytostí (možno i vedomí). V hmotnom svete (žije u mimozomšťanou), nehmotnom svete (duchovia), a v Kráľovstve Božom (mimopriestor). Čiže je i trojjediný, ako Boh. No p. Ježíš je menší než Boh – jeho syn, a syn nie je nad otca. No je zvlášť, ale je s Ním stále v spojení. Pán Ježíš je rozdelený na tri bytosti, ktoré sa pomocou mágie – telepatie – jasnovidectvu na seba napájajú, či už stále, alebo pri cvičení a niečo medzi tým. Sú to síce tri rozdielne bytosti z rôznym vedomím, a vlastnou identitou, ale v jednej vedomej hladine vedomia sa spájajú, čiže sú v spojení i nevedome. A ďalším vedomím, vedome sa spájajú – mágia (telepaticky – jasnovidectvo – bio-energiamy...), na seba. A ďalším spojením medzi nimi je cez Boha – Otca. Na čo sú napojený – naladený (tiež ide o mágiu stále z vierou, láskou, nádejou atď. Čiže i tu ide o tri spojenia – i tu je trojica. Z tejto stránky má trojica veľký význam. Ako som ju napísal. 3. bytosti – Otec, syn, duch svätý. 3 existencie p. Ježiša v Nebi, nehmotnom a hmotnom svete. 3 napojenia magické – telepatia, jasnovidectvo, psychometria. Možno ďalšie. A týmto je 3. významná nielen ako Božia trojica.

Existujú i tri matky Božie p. Ježiša:-  panna Mária (hmotný svet), prakráľovná, a matka Božia. To sú 3 matky v rôznych svetoch – hmotných, nehmotných, v Kráľovstve Božom. I tu je 3 významná. Matky sú dôležité pre zrodenie p. Ježiša v spomínaných svetoch a Kráľovstve Božom.

Prakráľovná je vyššia (významovo) než panna Mária.

Cieľ modlitby : Otče Náš

Otče Náš: -začiatok začiatkov (vznik Boha ?)

Ktorý si na Nebesiach: -stvorenie Nebies –sídla Boha a najvyšších z najvyšších bytostí

Posväť sa meno Tvoje: -oslávené meno Boha Ježišom Kristom tu na Zemi

Príď Kráľovstvo Tvoje: -príchod druhého Božieho syna na Zem hmotnú a otvorenie brány

Nebies pripravených pre všetkých –no dostanú sa tam cez očistu, bo samo Nebo je očisťujúce (duchovia).

Buď vôľa Tvoja, ako v Nebi tak i na Zemi: -ako bude v Kráľovstve na Nebi, také budú

podmienky i na Zemi. 1000 –ročné kráľovstvo.

Chlieb Náš každodenný daj Nám dnes: -budeme sa učiť, ako sa brániť voči zlu v Nás a okolo Nás, psychológii a možno i mágiou –denne, a učiť sa i svätému písmu –duševný pokrm (podobne ako Jehovovi Svedkovia dnes –v súčasnom veku).

A odpusť Nám Naše viny, ako i My odpúšťame Našim vinníkom: -bude Nám odpustené podľa toho, ako odpustíme My. No najprv odpustiť musíme My –nevedomky, že ide o pokus Boží, ako sme schopný odpúšťať. Potom Boh odpustí Nám Naše viny.

A neuveď Nás do pokušenia: -koniec 1000 –ročného Kráľovstva –diabol a jeho prívrženci budú vypustený na Ich a Naše posledné skúšky a potom Božia pomoc Nám voči Diablovi – pokušeniu.

Ale zbav Nás zlého: -koniec diablových zlých skutkov a jeho premena (až po premene jeho zlých prívržencov).

Amen: - koniec hmotného sveta? ... a návrat do nehmotného Kráľovstva v Nebesiach? alebo raj tu na Zemi? Či v Nebi poprípade na inej planéte? Treba brať do úvahy i mimozemšťanov – spoločné Nebo, teda i pre Nich.