Poviedky 3
Konečne nový deň - život
„Svitá, a spolu s ním aj nová nádej na môj lepší život. Teda aspoň to tak uvádzajú, kiež by& to pomohlo. Ale čo som doteraz skúšal, fungovalo, len tomu dať poriadok- plán, ako a kedy čo robiť. Dnes som sa na toto riadne pripravil, šiel som spať o niečo skôr, aby som ohol skorej vstávať. A pustím sa hneď do toho, takže:“ vravel si sám pre seba mladý Samko, aby sa naučil konečne ovládať svoje vlohy a nadanie. Dnes začína sprchou, aby sa prebral a čo najviac. Aby si zvykol každé ráno o štvrtej vstávať. Tak ako každý Oddaný v Krišnu. Samko je totiž veriaci v Krišnu a denne sa snažil chentovať – odriekať mahámantri Krišnovi, tak ako sa patrí na riadneho Oddaného – veriaceho. Denne vždy večer chentoval, keď v televízii vysielali správy – „Aj tak sú tam len samé vraždy a krádeže, cudzoložstvá a stále dookola to isté – a nie som zvedavý, kto kedy koho okradol.“ Myslí si o tom Samko. To len zbytočne ničí myseľ na samé nenormálnosti a odrádza od normálneho života. Potom to z ľudí robí len ďalších násilníkov, radšej sa budem venovať duchovným záležitostiam a budem mať pokoj od násilností.“
Náš Samko vstal a osprchoval sa. Bol síce trocha ospanlivý a mierne psychicky „inde“. Nebol totiž zvyknutý v tak skoré ráno vstávať. Ale musí si na to zvyknúť, a aj chce. A teraz robí preto Ďalší krok – skutok. Tak, a je osprchovaný. Trocha si doprial sústredenie a spamätanie sa. Bolo to len zopár minút. Popri tom si napísal do malého poznámkového bloku, čo bude celý deň robiť, a čomu sa venovať – akým duševným činnostiam, pre svoj duchovný pokrok – ako sám seba zduchovnieť, ovládnuť svoje schopnosti a priblížiť sa k Bohu – Krišnovi.
Po niekoľkých minútach plánovania a písania sa opäť skoncentroval a pustil sa do čítania duchovných cvičení. Čítal zo stránok Silvovej metódy. Aj sa mu v minulosti darilo cvičenie dľa tej knihy. Teraz čítal čo má robiť o plánovaní si budúcnosti, ako si má naplánovať vyhrať nejakú cenu a zlepšiť si osud a zdravie psychické, ktoré sa časom prejaví aj na tele. Dočítal, a teraz si doprial minútku na zamyslenie, aby si zhrnul kapitolu zo Silvovej metódy. Knihu odložil a teraz začal čítať ďalšiu knihu, Brána k Opravdovému zasviecení, síce v českom jazyku, ale je to kniha plná tajomstiev a mágie. Tieto dve knihy má Samko zo všetkých najradšej. Sú priame a knkrétne. Idú rovno na vec. A to, ako cvičiť a ovládnuť mágiu. Ale pre blaho samému sebe. „Ak by to cvičil každý, Svet bude úplne inakší, neboli by nenávistný ľudia a ľudia, čo chcú silou mocou vládnuť iným. Nebolo by toľko náboženstiev, bo veľa z nich mágiu zavrhuje, vraj je to zlo. Ale keby o tom vedeli viacej, ďakovali by Bohu, že existuje. Človek pomocou nej zmúdrie, pochopí veci, čo tvoria denný život, naučia sa ovládať, a nebudú sa ľudia medzi sebou handrkovať o nezmysli – ktoré nestoja za hádku. Lepšie by sa mali ľudia. Pochopili by to, čo Svet zavrhuje – priame ukážky, ako Krišna Stvoril Svet a celý vesmír a celé Stvorenie. A potom by aj veda skôr pokročila, bo vedci by chceli to či ono v mágii vysvetliť a celá veda by nabrala rýchlejší spád vo vývoji.“ Pomyslel si Samko a doprial si po čítaní tej knihy opäť akýsi suma-saumárum. A pozrel sa do svojich poznámok cvičení a pripravoval sa na cvičenie. Tak o chvíľu si nastavil budík na pätnásť minúť. Tak dlho bude cvičiť a potom bude chentovať – odriekať mahámantri pre Krišnu.
Samko si potom sadol zo skríženými nohami a skoncentroval sa. Zatvoril oči a začal počítať od desať po jednu v mysli, sám re seba. „Ešte šťastie, že mám svoju izbu len pre seba. Nik ma teraz neruší. Aj tie letné prázdniny sú dobrá vec. Tak, som sústredený a pokojný ... som sústredený a pokojný ... som sústredený a pokojný ... „ hovoril si pre seba v mysli – v duchu Samko a pokračoval, v očistení si mysle. Snažil sa na nič nemyslieť, mať čistú myseľ. Po upokojení sa a skoncentrovaní si položil ruky na kolená a nasmerované oproti sebe dlaňami a pokúšal sa vycítiť energie a energetické vypätie medzi nimi. To boli liečiteľské energie, ktoré chce neskôr v živote použiť na liečenie ľudí a toto je výborné cvičenie na výcvik týchto energií. Darilo sa mu. Bo už nejaký čas ich týmto, ale i iným spôsobom cvičil. Začal energie vyciťovať v dlaniach a prstoch naraz. A pri tom sa snažil aj o ich ovládanie. Pohybovať ich v dlaniach a aj medzi dlaňami medzi rukami. Zo začiatku to šlo neľahko, ale po chvíľke ich ovládol. A začal nimi manipulovať. Postupne zvyšovať citlivosť rúk na energie, a zosilňovať – zhusťovať energie do seba, aby ich bolo čo najviac. Táto možnosť, zhusťovať energie do seba, je v rozpore z doterajšou vedou, ale v mágii sa to dá. Do jednolitrového pohára naliať dva litre vody, či i viacej. Toto mágia dokáže, ale ľudstvo to doteraz nevie vysvetliť, no funguje to. Po pár minútach narábania z energiami sa Samkovi mierne unavilo vedomie a magická schopnosť ovládať energie, a aj samotné energie sa vyčerpali a preto postupne uvoľnil posledné zbytky energií a prestal pôsobiť energeticky. Asi minútku oddychoval, kvôli unavenému vedomiu a začal si v duchu pre seba hovoriť mantru, vyčítanú zo Silvovej metódy: „Som dokonale zdravý, po všetkých stránkach.“ Táto mantra, je mierne zmenená, ale má taký istí účinok, ako sa píše v tej knihe Silvova metóda. A snažil sa si predstavovať, ako beháva na pláži či v lese na čistinke, ako sa učí a ide mu to, ako skladá skúšky z vynikajúcim prospechom, a ako chodí do školy rozumie si z každým. Takto si to predstavoval a myslel na to, že to všetko bude pravda a bude mať denne svoj režim spolu z mágiou. Ktorej taje postupne otváral, aby sa mohol stať profesionálnym liečiteľom. Túto mantru si hovoril pre seba niekoľko minút a snažil sa jej veriť. Aby sa to dostalo do jeho podvedomia a mohol to časom zužitkovať a viesť si lepší život, plný zdravia a porozumenia a práce pre iných, tým, že ich bude liečiť. Po niekoľkých minútach začal inú mantru, a to na učenie, aby sa vedel učiť a pamätal si učivo na veky – Samko totiž verí na život po živote. Chce byť aj v budúcom živote veriaci v Krišnu a plniť úlohu liečiteľa a viesť ľudí ku zdravšiemu životu, plný porozumenia a pravdy... Budík začal pípať, Samko počas pípania vystúpil z meditačnej hladiny a vypol budík. Ak si totiž zvykne denne, každé ráno čítať a meditovať, postupne sa odučí používať budík a naučí sa každé ráno tento režim. To mu zabezpečí rovnováhu a dostaví sa rozumnosť a pokojnosť mysle, čo veľa ľudí postráda, aj keď si ľudstvo hovorí, že sú pánmi tvorstva. Ale toto im chýba. Preto sú na dennom poriadku krádeže, vraždy, cudzoložstvá a podobné nezmysli. Po cvičení sa Samko cíti ako nový človek. Cíti sa byť nabitý energiou, cíti v sebe veľa sily. Je ako po dokonalom servise. Po údržbe svojho systému. Cíti sa dokonale, a o chvíľu začne chentovať – odriekať mahámantri pre Krišnu. Knihy odloží do poličky a zoberie spred Krišnovho oltáru a Jeho Božstva Japu s korálkamy a zavesí si ich na krk a opäť si sadne do jogového sedu a sústredí sa. Nájde korálku, čo symbolizuje Krišnu a začne odriekať pre seba veľmi potichu, aby nebol hlučný a nikoho nevyrušil, mahámantru Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré/ Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. A to sto osem ráz. Až pokiaľ korálky otočí raz dookola po jednej. Sto deviata je korálka samotného Krišnu. Potom začne opäť od prvej a znovu príde po sto ôsmu. Pokaždé, ak napočíta a odrieka túto mahámantru sto osem ráz, príde po korálku Krišnu, a na inej šúrke, upevnenej na Jape, posunie jednu korálku. Dokopy ich je šestnásť. To značí, že denne treba sto osem krát šetnsásť ráz odriekať mahámantru Haré Krišna. Ale, keďže to Samko zatiaľ nedokáže, tak sa rozhodol, že bude odriekať toľko kôl, koľko dokáže. To sú zatiaľ tri kolá, čiže tri krát sto osem mahámantier. Až sa do toho dostane, postupne bude zvyšovať počet kôl. A Samko dochentoval ... Teraz je spokojný a vyrovnaný. Vykonal činnosť, akú zatiaľ môže vykonať pre Krišnu. Ešte modlytbyčku adresovanú Krišnovi a ranná povinnosť bude splnená. Po modlitbe krátke upokojenie a rozjímanie pri hudbe. A zrazu je šesť hodín a dvadsať minút ráno. No nie je nádherný deň? Deň nového začiatku, začiatku z dennou mágiou. Takýto život si Samko predstavuje. Vždy začínať deň takto. Ráno čo ráno, deň čo deň. A pomaly už aj dostáva hlad. Tak, čo je dnes zo včerajšieho nákupu v chladničke na raňajky? Samozrejme, Samko chce žiť aj v tomto smere zdravo, tak sa dohodol z rodičmi, že bude čiastočne, a neskôr viacej a viacej žiť zo zeleninovej a ovocnej stravy. A popri tom i pomáhať rodičom. Takýto začiatok nového dňa – života sa Samkovi veľmi páčil. Dalo by sa povedať, že je taký nadšený, že mu toto tak pomohlo, ako nikdy nič iné. Poobede ešte čítať védske knihy o Krišnovi, a bude splnená povinnosť nového oddaného – Samka. Teraz je spokojný a vyrovnaný, nič ho netrápi a je plne sústredený na denné učenie sa a pomoc iným ... .
Duch hudby
„Ako sa vraví „Športu zdar“, a duševnému športu tiež ...“
„Ako to myslíš?“
„Duševné zdravie je tiež dôležité. Veď vďaka duševnej disciplíne tvoria géniovia svoje diela, ktoré pretrvávajú celé veky ...“
„Čo tým chceš naznačiť?“ ... nechápal som.
„Mal by si cvičiť aj psychiku – také psychické posilňovanie.“
„Viem, čosi mi to hovorí ...“
„Čosi?“
„Mhm? ...“
„Každé nadanie si pýta denné cvičenie. Aj keď chce niekto hrať na husle, musí len cvičiť a učiť sa nové skladby a piesne. Inak nedosiahne majstrovstva.“
„Viem ...“
„Aj Ty nie si výnimka, každý má na niečo talent, a mal by ho cvičiť. Keď človek, ako taký, nič nerobí, stráca na schopnostiach. Výnimka je akurát oddych a relaxovanie, po práci, či cvičení. Ak sa ktosi venuje posilňovaniu, musí aj oddychovať, inak sa presilí a telo vypovie službu a bude chorľavieť, alebo sa skolabuje aj psychicky. A keď niekto cvičí z rozumom a rozvahou, iba nejaký čas denne, a nepreháňa to, prináša to ovocie ...“
„Chápem to, ... viem asi kam mieriš ...“
„A ako to chápeš?“
„Aj ja by som mal cvičiť na husliach, ale mám strach z rodičov. Že mi budú vyčítať, a trápiť ma. Preto hrám – cvičím len ak nie sú doma.“
„Prekonaj sám seba ... talent máš ... trocha tomu rozumieš, pousiluj sa. Pripravuj pomaly rodičov na zvuk huslí ...“
„Mojim rodičom sa nepáči, že hrám falošne a zle. Chcú, aby som na ne hral od začiatku super extra, ako Paganini. Ale som len v začiatkoch, a Oni ... nemám sily Ich presviedčať o niečom, nemám dosť psychických síl a odvahy. Som zbabelec ... nemám na to ...“
„Takto nebudeš nikdy ani priemerným huslistom, čo Ty na to?“
„Môj strach z rodičov je väčší než môj talent na husle. Neviem, prečo sa Ich bojím ...“
„Uvažuj, sústreď sa a premýšľaj ... chceš hrať na husle?“
„Áno ...“
„Tak prečo váhaš? Tak trocha poznám Tvojich rodičov, a mohli by to zniesť, len Ich musíš trocha na to pripravovať a nasmerovať. Aj Profesionálny huslisti, začínali niektorý nepochopením. Až dosiahli úspech a prekonali strach. Slabosť nie je v strachu, a odhodlanie sa dá pestovať, pomaly sa na to pripravovať. Chce to sa sústrediť a upokojiť a pomaly sa hrať z husličkami. Vidieť ich dušu, pestovať v nich zvuk, tóny, noty. Skladať ich jednu za druhou, a hrať aby sa to páčilo, aby to malo svoj šmrnc, tóny aby mali farbu, ... nádhernú melódiu, ktorá chytí za srdce. Pochopiť dušu huslí, nájsť tie najkrajšie melódie duše aj človeka i huslí. Pochopiť, prečo sú vlastne husle stvorené, aký majú význam. Určiť husliam ich osud, cestu, životné poslanie toho stromu, z ktorého boli vyrobené. Aby ten strom – jeho život, nebol zobraný mu len tak z rozmaru. Aby duch tých huslí hral, spieval krásno a duchovnú krásu Boha, ktorý stvoril vše čo človek z námahou dosiahol. Vidieť v husliach noty, tóny, melódie, zvuk, ktorý iného očarí, povznesie a zabudne na svoje denné problémy a starosti. Hrať piesne, pri ktorých sa človek upokojí, oddýchne si, zrelaxuje a pripraví na ďalší deň plných problémov – aby ho hudba vyliečila, keď už nemá možnosť cez tie problémy iné východisko ...“
„To je pekné, ale čo ja?“
„Talentom od Krišnu sa nepohŕda. Ak ho raz máš, cvič ho. Usiluj sa denne ho cvičiť a venovať cvičenie a piesne pre Boha, ktorý je prítomný aj v ušiach ľudí, čo Ťa počúvajú. Odmeň ľudí svojou hudbou, verne kopíruj diela slávnych a veľkých skladateľov. Oni viedli svoje brká ku krásnym melódiám, skladbám, ktoré sa už dlhé desaťročia až storočia stále hrajú. A stále sa počúvajú. Tlieskajú im za to. Kupujú ich CD nosiče, ktoré sú výsledkom driny a potu hudobníkom, a inžinierom, vďaka ktorým sa zvuky dostali cez hudobnú aparatúru na CD nosič, až do Hi-Fi sústav a rádií. Denne ich rôzne končiny Zeme počúvajú, pracujú pri tom, a skláňajú svoje poklady druhým. Tak isto, ako skladatelia a hudobníci počúvajúcim. Ktorý čakajú kvalitu a niečo na upokojenie ich duše. Čakajú na polichotenie, na tichú múdrosť hudby, čo ich pohladí na duši. Na krásu v notách.“
„Mám ešte ďaleko k tomu ...“
„Áno, ale naučil si sa už niečo, a to Ti ide ...“
„Tak nádherne Si to povedal ..., až banujem, že niesom hudobník od kolísky.“
„Človek sa učí celý život, a nejakých zopár rokov, až si sa rozhodol chytiť husle do ruky a niečo s nimi robiť – nikdy nie je neskoro. Človek má na sebe pracovať, aj keby mal žiť posledný deň svojho života. Ak ktosi umiera, a prepásne príležitosť niekomu pomôcť, aspoň ho potešiť hrou na husle a pritúliť sa k milovanej osobe potom ... Nie je nad krásny pocit, urobenia radosti inému? Ak nemáš tento dar, tak ani nevieš, čo je Láska, a nedokážeš vidieť Svet vo farbách, ktorý nedokážu slová ani popísať, ale husle a hudba, ak je poctivá a hraná s citom potešiť počúvajúceho – obohatiť ho, aby spoznal aj iné, len ako je násilie a krutosť tohto Sveta. Kde sú vraždy a krádeže na dennom poriadku ... dosiahneš to?“
„Neviem, asi nie ...“
„Tak sa zamysli, koľko toho už vieš na husliach?“
„Veľa ... ale stále mojej hre čosi chýba – dokonalosť.“
„Tak, a pre Teba čo to znamená? Vieš sa potešiť hre na husliach. Máš hudobný sluch, počuješ a vnímaš ich vibrácie pri hre na nich ... počuješ ich a vnímaš ich aj šiestym zmyslom – vidíš ich duchovno v nich. A toto počuje aj iný. Necíti síce ich chvenie pri Tvojej hre, nemajú až taký dokonalý – hudobný sluch ako Ti. Ale počujú jednotlivé tóny, melódie, skladby. Ktoré hráš. Aj keď to zatiaľ nie je dokonalé, raz to príde. Dosiahneš to, čo teraz nemáš ... chce to len cvik a cvik a znovu cvik ... a nejaké hundranie a osočovanie Tvojich rodičov ... sa dá nejako, len treba skúsiť o kontakt. Spýtaj sa, čo Im vadí na tej hre a prečo? Buď tak trocha psychológom svojim rodičom. Veľa vecí sa dá dosiahnuť aj porozumením, otvorením si kariet navzájom. Oni povedia svoje a Ty svoje. Povedz Im: „Budem hrať vtedy a vtedy, nebudem to celý deň. Nebudem hrať v noci, či keď budete rozčúlený. Budem sa snažiť sa sám zdokonaľovať sa. Aby Ste nemuseli vždy utiecť z domu, aby som mohol aj Vás obohatiť a hrať pre Vás. Podarovať Vám nejakú pieseň, len tak, pre radosť. Aby Ste raz keď budem koncertovať: Toto je Náš syn, ktorý čosi dokáže ... JE TO NÁŠ SYN, NA KTORÉHO SME UŽ HRDÝ, KTORÝ ČOSI VIE. Verím Ti, že to dokážeš, len maj odvahu. Aj Veľký ľudia z minulosti mali strach, než sa presadili v tom, čo mali urobiť pre iných. Tak sa pripravovali a posilňovali psychicky, až to raz prerazili a potom pokračovali. Tiež buď ako Oni. Niektorý to dokázali, iný nie. A Ty ako dopadneš?“
„Múdre slová, ... chce to len kontakt a porozumenie ... chápem ... na to vlastne človek má svoju inteligenciu, aby sa vedel dohodnúť ... všetko je vlastne na dohode a tolerancii ... . Niekedy to skúsim, je to dobrá rada. Milo sa prihovoriť rodičom, nič násilné ... počkať, keď bude vhodná chvíľa, keď budú mať na to čas a aj vhodnú náladu. Tá psychológia je dobrá vec – či učenie, poznanie ľudskej duše. Je to tak krásne Vami povedané. Až banujem, že som to neurobil už hneď, ako som dostal husle do ruky. Už vtedy som mal byť otvorený a poprosiť rodičov, o trpezlivosť a povedať, nech ma nechajú cvičiť, veď nik nevie hrať na husle ak ich má prvý raz v rukách. Aj Im poviem, že sa chcem a budem lepšiť. A to stále, až dosiahnem ako tak nejakú dokonalosť, ktorá vo mne drieme. Musím ju prebudiť, už kvôli sebe. Chcem z nich dostať čo najviac, aby zneli do Sveta, do uší tých ľudí, čo nevedia odtrhnúť svoju pozornosť od práce, ktorá ich ubíja a ničí. Aby sa vedeli pri práci odtrhnúť, a povedať si aspoň pre seba: „Predsa je čosi na tejto planéte pekné, a že je to venované Nám, ... to je pekné ... Už aby tá práca aspoň pre dnes skončila.“
„Uťahaný človek si po námahe aj oddýchne pri peknej hudbe. Tak čo Im zahráš?“
Život z chorobou aj končí
„Máš nejakú chorobu a aj talent na čosi ...“
„Duševná choroba ma brzdí v práci.“
„Čo s tým budeš robiť?“
„Neviem, mám halucinácie a vidiny, ktoré ma nútia pracovať. Ale zdravý rozum a poznanie Ľudstva hovorí, že je to jeden veľký nezmysel – halucinácia.“
„Každý je nejako chorý – svojsky, ale nikomu to nehovor.“
„To hovoria aj tie moje halucinácie, a nie je koniec problémom. Stále tvrdia, že mi príde ocenenie za moje práce a stále to isté. Mňa nútia pracovať a nič sa v mojom živote nedeje. Stále tie isté halucinácie, kolom dokola. Je to na zbláznenie. Stále tvrdia, že som čosi dosiahol a dosiahnem, no nemá to konca. A ani mi nemá kto pomôcť. Už mi skúšali pomôcť nejaký ľudia, no vždy to dopadlo zle. Mal som vyrobiť perpetuum mobile, aj som nakreslil elektronickú schému, dokonca štyri. A aj som to dal ľuďom, aby to skúsili postaviť a otestovať. Sľúbili mi pomoc. No dožil som sa len halucinácií. Telepaticky sa na mňa napojili a tvrdili, že mi pomôžu – vidíte tie halucinácie? A vždy navečer ich mám. Tvrdia, že to funguje a ja mám stále dlhy. Ak to nie sú halucinácie, tak iný na mne zarábajú, a mňa nechávajú stále v chorobe a dlhoch. Keby som to povedal lekárom, tak ma zavrú na psychiatriu doživotne. Viete, teoreticky tie perpetua mobile dľa schémy by mali fungovať, ale ktovie ... nie som schopný ich vyrobiť. Vychádzal som totiž z niektorých starších schém, a tie majú iné označenie súčiastok – staré a teraz sú nové. Som sa pýtal v obchode, kde predávajú elektronické súčiastky, a aj tam mi povedali, že si nevedia rady, ako a čím nahradiť staré súčiastky. Viete, aká to je halucinácia? Jedna obrovská halucinácia, tak na doživotie v blázinci. A tie telepatické nezmysli, je to o rozum, stále čakám. Jediné čoho som sa dožil, sú dlhy, a nerváky. Viete, tvrdia že som génius a nemám dobrú výchovu. Preto mi lezú do hlavy a dávajú mi tam tie ich nezmyselné vidiny, je to horšie než bosorovanie nejakými čiernymi – temnými čarodejmi. A robia to proti mojej vôli. Stále mi lezú do hlavy a nútia ma rozbíjať veci, vraj aby som si vyrobil proti myšlienky a pestoval pevnú vôľu, že nebudem nič rozbíjať. Len zabúdajú na jednu vec. Ich myšlienky sú silnejšie než moje. A preto rozbíjam veci, ničí svoje poznámky a pálim ich. Lebo tým dúfam, že sa zbavím tých bosoráctiev. Viete, už som všetky svoje poznámky spáli, a stále dúfam, že to prejde. Len čakám, kedy ma za tie moje hulákania zatvoria do blázinca. Jediné čo zaberá, je nezmyselné hulákanie, aby mi dali pokoj. Až keď ich začnem počas hulákania preklínať, prestanú. A to prídu spolubývajúci a pýtajú sa, prečo kričím, koho preklínam. Ale oni nepochopia, keď im začnem hovoriť, že halucinácie mi tvrdia že som génius a preto ma chcú vychovať. Tomu neuverí nik, len ja hlupák tomu musím na silu veriť. Tie halucinácie sa stále prebíjajú, ničia mi duševnú rovnováhu. Som spokojný a vyrovnaný, a náhle mi prídu tie haluze a opäť som chorý. Viete, keby som nikdy nechytil pero do ruky, a nevedel som čítať, možno sa mi to nestane. Naberal som to z odborných a fantastických kníh. Neviem ako sa mám tých halucinácií zbaviť. Pomôžete mi?“
„A tie perpetua mobile aj fungujú?“
„Tie halucinácie tvrdia že áno. Ale nechcú prísť za mnou a potvrdiť to. Vidíte, aký sú krutý? Ak sa ja zbláznim z tých halucinácií, ani mi neprídu pomôcť. Stále tvrdia, píš, píš, sľubujú mi odmeny za to, a nie raz. Ale nechcú prísť. Tak som toho názoru, že by som mal všetky odborné a fantastické knihy vyhádzať, a čítať niečo neutrálne, nejaké politické nezmysli a venovať sa len náboženstvu a hotovo. Aj tak veľa ľudí na politiku len nadáva, bol by som len ďalší z tých nadávajúcich. Nič by som nedosiahol ... Viete, túžim len po duchovnom živote plnom viery v Krišnu, On je moja spása a vykúpenie z otroctva halucinácií. Aj som zopár krát stretol oddaných v Krišnu, banujem často, že nie som len obyčajný mních. Mnísi sa venujú viere a všetko statné majú v paži – na háku. Je Im jedno, kto vládne a je pri moci. Stále sú pohrúžený v modlitbách a jediné čo ich trápi je, že Ich nič netrápi. Majú pokojný a vyrovnaný život. Nejaké peniaze a moc Ich nezaujímajú. Chcú len milovať Krišnu a slúžiť Mu. Závidím Im. Prečo som kedy vôbec chytil odbornú knihu do rúk, prečo som sa vôbec kedy učil čítať? Keby som to nevedel, a mám na výber. Tak by som chcel byť hlúpi a plný viery a Lásky ku Krišnovi. Všetko by som hodil za hlavu, ničomu by som sa nevenoval, len viere a modlitbám. Takmer celý život mám len halucinácie a plané sľuby halucinácií. Už aby som zomrela šiel som ku Krišnovi, či v budúcom živote sa stal mníchom. Nič viac nechcem. Denne odriekať modlitby a mahámantri a venovať sa práci pre Krišnu. Nič viac ma neláka. Všetko v mojom živote je len jedna veľká haluz. Nič nemám z toho čo som napísal, len nervi a nervia a nervi a veľa dlhov, do ktorých ma nútia tie haluze. Stále tvrdia, že mám talent na techniku, no nič mi nedávajú, ani cent som od tých haluzí nevidel. Viem, je to na riadnu schizofréniu. A horšie je to, že sa mi to stáva čoraz častejšie a je to čoraz horšie. Stále mi tie haluze sľubujú a samozrejme stále nič. Sú to len myšlienky, ktoré sú v mojej tupej a dutej hlave. Kiež by ju ktosi vyčistil. Preto som prišiel za Vami. Mám plnú hlavu týchto nezmyslov, a nemá to konca kraja. Mohli by Ste mi prosím pomôcť? Som na dne a nemôžem s a pohnúť z miesta. Bo viem, že sa vie, že schizofrénia je degradujúca, občas môže byť bez symptómov, ale všeobecne je čoraz silnejšia, až sa skončí samovraždou či nejakou podobnou vecou – dejom, seba či inému ublíženiu. A tie moje haluze nemajú konca kraja. Mohli by Ste mi pomôcť nejako?“
„Už si skúsil nejaké duchovné cvičenia? Nejakú relaxačnú hudbu, a proste zabudnúť na nejakú techniku? Len tak pre nič, si pustiť Mozarta, či Beethovena? Zabudnúť na vzorce v technike, zabudnúť na schémy, na súčiastky, aj na to, že existuje nejaké perpetuum mobile? Jednoducho žiť, a nemyslieť na to, ako čo funguje, proste to ide a je mi jedno ako, až sa to pokazí, kúpim druhé. Nie je to až také strašné s Tebou. Si len zafixovaný a nedocenený. Ver, že žijú aj pokojne ľudia. Ako si spomínal, mnísi si nelámu hlavu, ako Im funguje hudobný nástroj na chválenie Boha ním. Proste hrajú a hotovo. Nepremýšľajú o tom. Proste hrajú a hrajú a tešia Krišnu svojou hudbou. Nemysli na tie nezmysli. Sú to len zavádzajúce a pochybné tvrdenia. Perpetuum mobile ešte nik nepostavil, a je malá – žiadna pravdepodobnosť, že by to fungoval. Aj ak to bude fungovať a vyrobíš to. Komu to predáš? Ak ropný magnáti zistia existenciu takého niečoho, dajú Ťa zabiť. A nič nedosiahneš. Vieš si predstaviť, ako by dopadlo ľudstvo, keby si začal z výrobou perpetua mobile? Všetky Svetové obchody by spadli, všetky ekonomické systémy by sa zrútili. Nastal by kríza, ktorá by nemala obdobu, a možno by bol aj hlad. Prestali by sa ľudia spoliehať na ropných magnátov, ktorý by zbrojili proti Tebe a nútili by Ťa všemožne zrušiť výrobu toho perpetua mobile. Skrachoval by si, všetky ropné firmy by sa spojili proti Tebe, a ver mi, že by si dlho nežil. Zrušili by Ťa aj plány perpetua mobile by sa záhadne stratili a tí ľudia čo by to vedeli, by sa budúceho rána nedožili. Ver mi, že by dlho na Svete tak zvané perpetuum mobile nepoznal. Časom by Ťa označili za blázna, ktorý v pomätení spáchal vraždy niektorých technikov a potom zabil sám seba. A znovu by sa predávala ropa. A vláda nad Svetom by opäť patrila pomätencom, túžiacim po moci a peniazoch. Nič by si nedosiahol, iba neúspech a vraždy. Tak by si dopadol, a nik by si nelámal hlavu, čo si vlastne spálil. Považovali by Ťa za blázna a vraha a samovraha. Toto si chcel dosiahnuť? Venuj sa viere, Krišna Ťa oslobodí, zabudni na akúsi spleť drôtikov a súčiastok. Iný sú na výrobu a návrhy rádií a podobnej elektroniky. Ak máš nápady v tomto smere, chceš dopadnúť, ako som Ti spomínal? Nezabudni, Svet nie je spleť drôtikov a súčiastok. Krišna dáva Lásku a vieru v jednoduchý život. Nemysli na zložitosti obvodov a podobné, veď máš s toho len halucinácie. Čo Ti to dalo doteraz? Len haluze a nikdy nekončiace haluze. Schizofrénia je degradujúca. Nik z chorých nad ňou nikdy nezvíťazil. Modli sa a ver, Krišna Ti dá mier do srdca, lásku a toleranciu. Nebudeš už musieť počúvať tie halucinácie, ktoré nikam nevedú, len ku skaze Tvojho pokoja a z toho možno i samovraždy. Perpetuum mobile nik nevyrobil. AK by to bolo možné, myslíš že by to ktosi povolil? Aby spadla Svetová ekonomika? Bolo by veľ ľudí bez práce, a boli by vojny medzi ropnými magnátmi a výrobcami toho Tvojho perpetua mobile. Spáľ to, zabudni že také čosi vôbec vzniklo v hlavách fantastov – je to len fantázia, ktorá nemá opodstatnenie. Sú to proste snílci, ktorý veria nezmyslom. A cvič jogu, medituj, a spoľahni sa na Krišnu, On Ti pomôže sa zbaviť halucinácií a tých fantasmagórií, ktoré Ťa len zotročujú a ničia Ťa. Zabudni na nejaké perpetuum mobile. A uvidíš, aký bude Svet krásny. Radšej sa uč, ako opraviť televíziu či rádio. Neurobíš lepšie ak nejakému človeku, ktorý má rád hudbu sa pokazí rádio a Ty mu ho za nejaké milé slovo od Neho opravíš? Veľa ľuďom sa kazia rádia a nemajú na opravu, opravuj napríklad za pekný úsmev a milé slovo. Toho nikdy nie je dosť. Spomínaj si na moje slová a riaď sa dľa nich, medituj uč sa opravovať rádia a podobne, mysli na Krišnu a nejaké haluze proste neexistujú. Ak prídeš nabudúce, dúfam, že už nebudeš plný nervozity z halucinácií. Vieš, veľa v zdravý človeka robí viera. Ver, že môžeš byť zdravý, ak prídu haluze, daj si na uši sluchátka a mysli na nádhernú spleť tónov, čo nahrali hudobníci, aby sa to všetkým páčilo. A Ty si jeden z nich. Buď pokojným a vyrovnaným, aj myseľ je len Tvoja, a Ty si duch, ktorý ju má možnosť ovládnuť. Veď nik Ti nerozumie viac ako Ty a Krišna. Ak poprosíš Krišnu o pomoc, On Ti pomôže, bo Jemu na Tebe záleží, viac než si myslíš. A nezabúdaj: Aj vo svete hlupákov sú dobrý ľudia. A nech už viac nepočujem od Teba, že Ťa mátali Tie halucinácie, aj oni sú len Tvoje myšlienky, ktoré Ty sám podporuješ, ak ich počúvaš a veríš im. Jednoducho ver, že môžeš byť zdravý a spoliehaj sa na verných a oddaných v Krišnu. Oni sú jedny z rozumných ľudí a veria v lepší Svet, Svet bezo zbraní a nezmyslov. Taký oddaný nepotrebuje rádio, v ktorom sa hovoria samé nezmysly a správy od rána do večera. Radšej si čítajú o KrIšnovi a Jeho Láske ku Všetkým. Nauč sa opravovať tie elektronické veci a nehľadaj v nich nezmysly. Dobrým ľuďom opravuj a od zlých pýtaj peniaze za opravu, lebo zlý by Ťa len zneužívali a opäť by to viedlo len do haluzí, a čítaj si o Krišnovi a schádzaj sa z oddanými. Oni Ti dajú viac, než akési perpetuum mobile. Dobre?“
„Skúsim, máte vo veľa veciach pravdu. Neviem ako by som dopadol nebyť Vás. Teraz viem, že i myseľ sa dá ovládnuť, bol som len proste nesústredený a veril som vlastnej schizofrénii. Ďakujem Vám. Ešte šťastie, že existujú taký ľudia ako Vy. Inak by Svet ľahol popolom. Ďakujem, idem premýšľať. Dali Ste mi pokoj do mysle a ... som len zmätený ... ide sa dať do poriadku. A trocha si poleňošiť, a prihlásim sa na kurz elektroniky, a akési perpetuum mobile – jednoducho zabudnem, nebudem to riešiť. Je to len o nervi a nemá to konca kraja. Už nebudem podporovať tie vlastné haluze, ktoré sú len cestou ku skaze, vlastnej. Tak Vám Ďakujem a Haré Krišna, a na budúce sa skúsim ovládať ...“
Koniec Sveta
„Väčšina Ľudstva je zlá, s tým nespravíš nič. Len si predstav, čo by robili s Tvojimi objavmi. Ľudstvo by dlho neprežilo, možno zopár rokov, čo by to vyrobili, a potom zánik Ľudstva z toho. To si chceš vziať na triko?“
„Nie, Krišna by mi to po smrti stále pripomínal, že som bol príčinou zániku jednej civilizácie - planéty.“
„Tak vidíš.“
„Radšej nebudem už nič vymýšľať. Nad ničím nebudem dumať. Nič vynaliezať, je to o ničom.“
„Vieš, ako dopadli Tvoje vynálezy, len taký stroj času, ako si dopadol. Bol si označený za šialenca a pomätenca, sotva o chlp si bol takmer zatvorený do psychiatrickej liečebne. Ako tak si z toho vyviazol. A teraz ho má Ľudstvo na kadejaké čierne politické machinácie. Ktovie, kto sa mal narodiť a nenarodil sa. A tým zmenili sled udalostí. Zmenili Nám životnú cestu, a máme sa aj možno vďaka stroju času zle a zopár miliardárov sa má ešte lepšie. Niektorý sa mali narodiť a nenarodili sa, iný sa nemali narodiť a narodili sa. Zlo prevažuje osud Ľudstva. Nemá význam, aby si si čokoľvek si dával patentovať, nech to je čokoľvek. Veď aj tie prístroje na určovanie psychiky človeka, je zneužívané. Aj Tebe s tým robili vyše desať rokov zle. Liezli Ti do hlavy a chceli po Tebe samovraždu. Aj preto si bol v blázincoch. Postavili prístroje podľa Tvojich prác a bol si Nimi zničený. Tvoje vlastné nápady postavili proti Tebe. Sám si sa zaplietol do svojich prác. Aj keď si o tom nevedel. Len si písal, bo Ťa to bavilo. Mal si potešenie, keď si mohol ozrejmovať a bádať, až to napokon zistili, že na tom pracuješ a potom to vyrobili bez Tvojho vedomia a ovplyvňovali Ťa až Ťa dostali do blázinca. A taký psychiatri tomu nerozumia, tak si bol tam temer tri roky. Potom Ti to opäť robili. Sám vidíš, čo napáchal takzvaný pokrok.“
„Tak mi teraz napadlo, že Tí ľudia čo behajú po púšti temer holí – domorodý kmeň, je na tom oveľa lepšie, ako my tak zvaný civilizovaný ľudia. Domorodcom nič nechýba. Netrápi ich nejaké pokazené rádio, či nefunkčný počítač. Nestarajú sa, aby mali v notebooku najnovšiu verziu nejakého super programu. Netrápi ich ani, aby museli zase vstávať do práce a tŕpnuť, či ich tam ktosi zvozí za to, že neboli oholený – lebo dlhšie spali. Nevadia im také nezmysli. Nestarajú sa, aby mali pešinku vo vlasoch rovno, kvôli nejakej VIP. Všetky a oveľa viac nezmyslov ich netrápi. Ak majú hlad, chytia si zelinku, uvaria a zjedia. Nemusia stáť dlho v rade v obchode na akúsi super potravinu, v ktorej sú údajne všetky možné i nemožné vitamíny. Jednoducho odtrhnú, umyjú a jedia. Nič viac nemusia. Prečo som vlastne vôbec gramotný, prečo som sa nenarodil nejakým rodičom, ktorý by ma utláčali tak veľmi, aby im vadilo, že vôbec dýcham. Prečo, prečo, prečo? Keby som sa aspoň nenarodil v rodine neandrtálca, ktorý nevie písať ani čítať ... nikdy by som potom nemusel byť v blázinci, nemusel by som nikdy trpieť preto, čo som vynašiel a kvôli čomu ma potom trápili a týrali. Oni na tom zarábajú, a ja som mal za to len trápenie a týranie. A bol som navyše Svetovo označený za šialenca, ktorý skončil vtedy temer v blázinci. Ale po nejakom čase ma i tak tam dostali. A Ľudstvo si hovorí, že je pokrokové – jedine v kriminalite.“
„Ľudstvo speje k zániku, zo šialenstva peňazí a moci.“
„A moje patenty a vynálezy im k tomu len pomohli. Som strojcom zániku Ľudstva. Nič som nepriniesol, len zánik Ľudstva. Krišna ma za to už potrestal a stále trestá. Ako rád by som bol v tom blázinci. Aj po vypustení z neho, ma stále ničia Tí, ktorý mi ukradli všetky patenty, stála ma ničia, lezú do hlavy a robia tam neporiadok, už ani neviem čo je zdravý rozum. Stálé útoky na moju psychiku ... prečo som len vynaliezal prístroje na túto tému? Prečo som len gramotný ...“
„Neplač ... všetko sa raz skončí ...“
„Vyto nezažívate, to čo ja. Vo dne v noci na mňa pôsobí stroj – technika, ktorá je silnejšia než človek, ktorá nepovie, som unavený potrebujem vypnúť. Techniku pokiaľ nevypnete – dovtedy ide. A nič ju nezastaví. Iba nedostatok energie, ak by bol výpadok prúdu ... Ale oni ma chcú zničiť, aby som už na to raz zabudol.“
„Viem, dostala sa k tomu Svetová mafia. S tým už nikto nič nespraví. Tomuto Svetu už nič a nikto nepomôže, dostal sa stroj času do zlých rúk. A k tomu aj tie Tvoje prístroje na psychiku. Nik s tým už nič nespraví. Je to už len otázka času, kedy prídu na to, ako a koho ovplyvniť, aby im pomohol ovládnuť celý Svet. Je to len otázka času. A keďže majú aj stroj času ... neviem, neviem ...“
„Čo by som dľa Vás mal robiť?“
„Je to ťažká otázka, ako sa povráva, už ovládli najväčšie Svetové vlády. A to pomocou stroja času, a ovplyvňujú aj vládnych spojencov a vlády pomocou tej techniky na psychiku. Taký ľudia sa nezastavia pred ničím. Jednoducho chcú ovládať, manipulovať a ničiť. Sú to najhorší ľudia z Ľudstva. Nepomôže nám ako civilizácii už nič. Aj Políciu v každom štáte už ovládajú a manipulujú si pre ich machinácie. Preto si bol tri roky v blázinci. Dva roky to stavali keď si tam bol, a ostatné už si sa časom dovtípil. Aj keď nie úplne. Museli Ťa odstrániť z cesty, tak Ťa zavreli, aby si sa im neplietol do cesty – do ich špinavostí a machinácií.“
„Nedá sa niečo robiť?“
„Už sú príliš mocný. Už čakám, že i mňa prídu raz navštíviť a odviesť do blázinca, aby mi mohli vymazať spomienky, predpokladám totiž, že už i mňa sledujú kvôli Tebe. Príliš často sem chodievaš ...“
„Mrzí ma to, že Vás stále otravujem, ale nik ma nechce vypočuť. Vy Ste ako môj lekár. Viete, že sa bojím o tomto rozprávať aj z mojim psychiatrom, aby mi nedal silnejšie lieky, či ďalší pobyt v blázinci. Psychiatri sú na to veľmi citlivý a chúlostivý, len čo spomenie pokrok a svoje práce...“
„Ani to neskúšaj, aby si nedopadol ešte horšie než to máš teraz. Sú zrejme podlácaný, a to nemalou čiastkou, čo s toho vychádza. Zrejme Ťa držia v izolácii v tomto smere. Aby si bol dezorientovaný a nemohol s tým nič robiť. Je dobré že tvrdíš, že si nič nepamätáš. Nemusíš sa im potom zdôverovať, že máš aj iné nápady, ktoré ani nepíšeš a nezaznamenávaš, ak Ťa napadnú. Dobre robíš, len v tom pokračuj – teda nepokračuj v písaní a vymýšľaní. Už to proste neexistuje. I tak by Ti to ukradli a zneužili proti Tebe. Nevymýšľaj už nič, ak Ťa napadnú nejaké myšlienky na nejaký návrh nového patentu, udri sa do hlavy mäkkou stranou dlane a zabudneš. Je to taký trest, za to, že Ťa to napadlo. Inak neviem ako poradiť, a časom prestanú nápady. Len nerieš nejaké vedecké problémy, nečítaj o vede a technike, odborné knihy vyhoď, aj literatúru akúkoľvek. A povyhadzuj aj filmy z touto tématikou, jednoducho to vyhoď a hotovo. Časom Ťa to prejde. Neboj, dá sa odnaučiť premýšľať...“
„Ale ako? A ako dlho to potrvá?“
„Máš analytickú myseľ, ktorá dokáže riešiť aj neriešiteľné, ale dostali Ťa do rúk veľmi zlý ľudia – Celosvetová mafia. Už niet pre Ľudstvo pomoci. Už takmer celé Ľudstvo je v ich moci. Už sa nedá nič robiť, len čakať na popravu – kat už stojí u dverí.“
„Také hrozné ...“
„Veru ...“
„Hneváte sa na mňa, že som zánik Ľudstva?“
„Kto mohol vedieť, že to raz príde?“
„Mal som to aspoň predpokladať ...“
„Ty za to nemôžeš ...“
„Ale áno ...“
„Netráp sa, už je dokonané, je to len otázka času, kedy ovládnu celé Ľudstvo. Možno už dnes, či o týždeň, to nevie nik.“
„Neviem, ako to mám napraviť. Bojím sa už aj premýšľať, ale stále ma čosi prenasleduje – to nezmyselné premýšľanie. Tak ma to štve.“
„Raz Ti Krišna povie ...“
Ozvalo sa zaklopanie na dvere ...
„Čakáte niekoho?“
„Hneď to vybavím a môžeme ďalej rozprávať, chvíľočku ...“
„Ok.“ a videl som, ako môj starší priateľ šiel otvoriť dvere. Otvoril ich a videl som policajta, ako vyťahuje zbraň ... cvaklo to, a môj starší priateľ spadol na zem. Vtom policajt ... bol to policajt? ... otočil zbraň na mňa a ...
Pomoc ako z rozprávky
„Neboj sa použiť svoj intelekt ...“
„Už minule som Vám hovoril, že sa bojím schizofrénie z toho.“
„Ak budeš dodržiavať správne postupy ako sa píše v knihách, nezablúdiš. Len si musíš dávať pozor na to, čo cvičíš, a nevybočovať z cesty.“
„Veď práve, nevybočovať z cesty. Ja mám iné schopnosti, než ako sa píše v knihách. A iné sa nedajú zohnať.“
„Tak dodržuj aspoň nejaké základné a oporné body, a vytváraj si vlastné postupy na ich základe.“
„Ako mi to navrhujete potom. Viete, jedna vec je meditácia, ale čo mám v nej robiť? Keď nie som schopný sám seba donútiť sa k cvičeniu a to pravidelnom. Neviem ako sa donútiť pravidelne cvičiť. Duchovia mi hovoria, že mám cvičiť, ale čo? To mi nepovedia. Sa im ľahko hovorí.“
„Tak skús počas meditácie si niečo vsugerovať, napríklad zdravie.“
„Ak si počas meditácie začnem hovoriť sám pre seba v duchu nejakú mantru - sugesciu, duchovia mi ju začnú opakovať a to ma znervózňuje a vyjdem z meditačnej hladiny. Tak si radšej nič nevsugerovávam, a len tak nepravidelne meditujem. Je to o nervi, ak mi ktosi počas segescií niečo trepe do hlavy. Viete, Tí duchovia mi nedajú pokoj ani počas meditácií. Často mi lezú na nervi. Je to akoby tá schizofrénia. Neviem čo mám vtedy robiť. Tak radšej iba meditujem a hlúpnem. Akoby ma Tí duchovia nechceli pustiť dalej v cvičení. Nechápem to. To som bol v minulom živote tak zlý, či čo?“
„A nemáš nejaké meditačné CD?“
„Viete, keď začínam cvičiť, prichádzajú mi na myseľ nejaké vedecké témy, a aj tie ma rušia. A nedokážem nemyslieť na ne. Predierajú sa von z hlavy do vedomie – pred vnútorný zrak. A ruší ma to pri meditácii.“
„Tak to má iné riešenie.“
„Aké?“
„Pred tým, než pôjdeš meditovať, si daj pred seba pero a papier a buď pripravený na to, že budeš písať. A začni.“
„To je dobrý nápad. Ďakujem“
„Rádo sa stalo.“
„Aké máš myšlienky keď medituješ, na čo myslíš, alebo aké myšlienky Ti Tí Duchovia dávajú do hlavy?“
„Že vraj sa má Ľudstvo pohnúť v poznaní dopredu vo vede a duchovne. Má sa prejsť časom na Hinduizmus, Buddhizmus a Jogu. A k tomu sa má vo vede prejsť na vyšší stupeň poznania v kvantovej mechanike, a to oveľa. To čo by Ľudstvu trvalo asi 500 rokov sa má prekonať za nejakých 50 rokov môjho života. Mám napísať niečo o vede. Uviesť mám do povedomia ľudí aj stroj času a poskytnúť návod na jeho vyrobenie. Aj som to už sčasti napísal. Ale neviem ho vyrobiť, nerozumiem totiž elektronike a takým vedám. Ale viem na akom princípe pracuje. Mám napísať a poskytnúť nové lekárstvo pomocou tej kvantovej mechaniky. Viete, rád by som tomu veril, ale nie všetko mi Ľudstvo ako také čomusi uverí. Som rád, že mi nejaký dobrý ľudia pomohly, aby som zmenil svoju psychiatričku, na Vás. Vy Ste naozaj iná. Už som bol zopár ráz v blázinci ani neviem prečo, čo sa na mne lekárke nepáčilo. Je to akési divné. Stále to nechápem. Už ma tri razy liečili a nič. Necítim sa ako vyliečený, len to bola zbytočná strata času. Nepomohlo mi to.“
„A čo tá umelá inteligencia, čo si hovoril minule?“
„Mám už nejaký manuál na to aj knihu o programovaní v jazyku Basic, ale už je to dávno, keď som programoval, asi 25 rokov. A tri blázince mi spôsobili, že som všetko učivo aj o programovaní zabudol. Neviem kedy s tým začnem. Stále bojujem, ... som na to, nie som na to? ... stále to nechápem.“
„Veď si vravel, že už vieš princípy a sú v podstate jednoduché.“
„Je to tak, ale stále bojujem sám zo sebou. Nik okrem Vás mi neverí. A nedokážem sa prinútiť začať. Neviem kde je chyba, stále mám nejaké duševné anomálie, ktoré mi v tom bránia. Aj rodičia mi robia veľa blokád. Chcú aby som bol iný, ale nechcú vedieť, že choroba mi bráni vo všetkom, a keď mi čosi kážu, nezvládam to a najedujú sa na mňa a tvrdia, že so lenivý a nechcem pracovať. Ale mňa denne brzdí choroba. Je to o nervi, aj kamarát, ktorý mi veril, sa už dlhšie neozval, nereagoval na sms, ani e-mail, a ja neviem kde býva. Poznáme sa síce už niekoľko rokov, ale ešte som nebol u Neho. A zavolať Mu nemôžem, bo mám iný telefón, a v predajni mi zle prekopírovali telefónne kontakty na sim kartu. Tak som prišiel o všetky kontakty. A nemám Mu ako zavolať či poslať sms.“
„Tak skús si trocha oddýchnuť. Pusti si nejakú hudbu a relaxuj. Môžeš pri tom myslieť na rôzne veci, aj na vedu. Len tak nechať voľne plynúť myšlienky, neriadiť ich, len sa nechať unášať hudbou. Myslieť na príjemné veci, na prácu, ktorá Ťa baví, na to, že raz budeš pracovať na tom, čo Ti dá aj nejaké potešenie. Každý človek by si mal sám pre seba nájsť hodinku či pol hodinky na zrelaxovanie a oddych. Aj po každej práci, ktorá prináša únavu, akúkoľvek. By mal človek relaxovať. Ak by to robil každý, vieš ako by bolo fajn na Svete. Ale Svet je žiaľ uponáhľaný a vedie len ku stresu a preťaženiu. Každý chce každému len rozkazovať, manipulovať, prevychovávať chce každý každého. Ale aby sám na sebe pracoval, to nikto neberie v úvahu. Každý vidí vo Svete len násilie a také sú potom aj deti a dospelý ich potom majú mimo kontrolu a preto sú zariadenia, ako napríklad polepšovne, väzenia a podobne. Ľudstvo je žiaľ také – nedokonalé. Ale Ty buď dokonalý, teda sa aspoň o to snaž. Preto cvič denne na sebe, ako Sme teraz hovorili.“
„Ďakujem, skúsim to. Ale vypestovať si pevnú vôľu potrvá veľmi dlho. Neviem koľko. A len dúfam, že nebudem zabúdať čo cvičím.“
„Tak si to píš.“
„Postupy?“
„Áno. A raz možno vyjde kniha, ktorá Ti urobí dobré meno, a staneš sa aj spisovateľom.“
„Spisovateľom?“
„Áno. Vieš, niekoľko vedcov, či mágov boli a sú spisovateľmi, a živili sa písaním?“
„Že by?“
„Áno.“
„Čo ja viem ...“
„Skús to. Začni najprv cvičením a do toho si zapisuj ako cvičíš a nezabudni na svoje postupy, ktoré si sám vymyslíš. Raz to možno budú cvičiť ľudia na celom Svete. A vryješ sa do pamäti Ľudstva, ako spisovateľ, vedec a mág.“
„To by bolo skvelé, ťahajú ma také veci, ale písanie?“
„Skús ... to ako si napísal pojednanie o cestovaní v čase či skôr Teórie o čase, ako si to pomenoval. Je to taká lahôdka, síce zatiaľ fantastická, ale ktovie či raz nevzídu z Tvojich prác aj nejaké fantastické prístroje.“
„Že by?“
„Áno. Skús nejaké napísať trocha či viac odborne, ako budeš schopný, a pošli to na prehodnotenie niekam, či niekomu, aby sa mohlo na Tvojich prácach niečo odborné začať.“
„To je dosť riskantné.“
„Viem, ale na to si prišiel ku mne, veď?“
„Áno.“
„Tak vidíš. Zmobilizuj sám seba a začni v písaní a cvičení. Svoje práce minulosti prepíš do odbornosti – aby Ťa nevysmiali kvôli neodborným termínom a preto nečitateľnosti Tvojich prác. Zatiaľ ich máš také, pre laikov. Ale odborníci nerozumejú jednoduchosti. Oni potrebujú zložité veci, inak nepochodíš. Tak to skús ...“
„Znie to lákavo a rozumne. Len sa na to odhodlať. Neviem ako dlho sa budem rozhýbavať, ale skúsim to. A dúfam, že rodičia mi nebudú robiť problémy.“
„Veď im to nemusíš hovoriť. Len sa zrazu raz dozvedia, že sa predávajú Tvoje knihy. A to ich prekvapí a budú na Teba preto iný. Bo uvidia a zistia, že tie knihy za niečo stoja, keď sa predávajú. A potom by Ti už asi nemali stáť v pokroku a v písaní. A potom im môžeš povedať, toto som dokázal a budem sa tým živiť, sami vidíte, že sa mi darí, a padnú im sánky a budú milo prekvapený, že niečo vieš robiť. OK?“
„Ďakujem za podporu a rady. Rád Vás opäť navštívim. Vy Ste asi snáď jediný človek, čo mi verí. Okrem toho priateľa, ktorý sa neozýva, je mi drahý, lebo mi vždy veril, tak ako Vy mne. Ale neozýva sa. Ale raz si možno kúpi moju knihu ... ktovie? Tak Ďakujem a dovidenia.“
Cvičenie budúcnosti
„Tak ako si sa rozhodol, Peter?“
„Neviem, je to na celý život ...“
„Potrebuješ to ako soľ – Tvoje zdravie na tom závisí.“
„Je to naozaj také vážne?“
„Naozaj. Každý kto má takéto schopnosti tým prechádza, a Ty nie si výnimka ... každý.“
„Čo ja viem ...“
„Aspoň to skús, nič za to nedáš. Upokojí Ťa to a môžeš i zmúdrieť.“
„Až tak mi to pomôže?“
„A ešte oveľa viacej.“
„Oveľa? Sa mi nechce veriť.“
„Však uveríš, ak to aspoň na pár dní skúsiš.“
„Čo by som mal robiť?“
„Vieš meditovať?“
„Nie, len som čosi málo o tom počul.“
„Budem Ťa viesť počas Tvojej prvej meditácie, súhlasíš?“
„Dobre, čo mám robiť?“
„Sadni si a uvoľni sa. Opri sa chrbtom o kreslo, uvoľni sa a zatvor oči a počúvaj môj hlas. Nič viac, a robiť čo Ti poviem. Nič viacej“
„Tak sa ide na to, ale moc sa mi tomu nechce veriť.“
„Máš zatvorené oči. Počítam a sústreďuj sa na môj hlas. Nič iné Ťa nezaujíma. Si pokojný a sústredený ... si pokojný a sústredený ... nič Ťa netrápi ... nič Ťa netrápi ... Si uvoľnený a sústredený ... Si uvoľnený a sústredený ... nič Ťa netrápi ... nič Ťa netrápi ... Na svoje problémy vždy hľadaj odpoveď ... Na svoje problémy vždy hľadaj odpoveď ... Dýchaš plynule a pomaly ... dýchaš plynule a pomaly ... Si pokojný a vyrovnaný ... Si pokojný a vyrovnaný ... Tvoje energie ovládaš ... Tvoje energie ovládaš ... Tvoje energie ovládaš ... Pociťuješ ich v rukách, akoby sa Ti vlnili ... cítiš vlnenie rúk, ako si mi to spomínal nič iné Ťa netrápi ... cítiš vlnenie v rukách ... To sú tie energie ... cítiš a vidíš, ako ich psychicky ovládaš ... vidíš ich svojím duchovným zrakom na mieste kde Ti vlnia, a cítiš ich zároveň ...Vidíš energie vo svojich dlaniach, aj keď máš zatvorené oči ... zároveň ich aj cítiš ... ovládni ich ... nič viac ... len ich ovládni ... ovládni predstavu vnútorného zraku a pocitu v rukách – to sú tie energie ... ovládni ich naraz ... aj predstavu a aj pocity v rukách ... dá sa to ... dá sa to ... dá sa to ... konaj a viď a cíť ... skúšaj tie energie ovládnuť ... a ovládni ich ... sú Tvoje ... tak Ťa budú poslúchať ... ovládni Svoje energie ... ... ovládni ich ... Teraz nimi pohni ... pohni Svojou vôľou tie energie ... sú Tvoje a preto Ťa budú poslúchať ...poslúchajú Ťa ... poslúchajú Ťa ... poslúchajú Ťa ... skús vibrovanie energií zmenšiť ... aby nevibrovali a uchop ich Tvojimi schopnosťami ... vieš to ... len to skúšaj ... nič nie je nemožné ... len treba chcieť ... upokojuj Tvoje energie Svojou vôľou ... máš ich ovládnuté ... máš ich ovládnuté ... počúvajú Ťa ... si ich pánom ... Krišna Ti ich dal do vienka, tak ich používaj a ovládni ... budú Ťa poslúchať ... a teraz ich ovládni a pohni s nimi ... vytiahni ich v ruke od dlaní a predlaktia k lokťu a vyššie do paže ... vyťahuj ich tam ... pomaly a iste ... neponáhľaj sa ... v pokoji a kľude ich ťahaj do paže v oboch rukách ... ťahaj a ťahaj a nič iné ... máš ich v pažiach ... a cíť ich tam a viď ich tam ... nič iné Ťa nezaujíma teraz ... energie ovládaš a posúvaš ... máš ich už tam a cítiš ich tam ... vôľa Ti spevnela ... si pokojnejší a vyrovnanejší ... pocity z energií a vnútorného zraku sú pekné a prinášajú Ti útechu ... Ovládnuté energie v pažiach teraz presuň späť do predlaktí ... pomaly ... pomaly ... pomaly ... presúvaj ich a musíš ich vidieť a cítiť ... vidí a cítiš presun energií ... Tvoja vôľa robí a - hýbe tými energiami ... Ovládnuté energie posúvaš pomaly do predlaktí ... potichu ...pomaly ... neponáhľaj sa ... rob to dôkladne a poctivo ... v tomto sa nedá ponáhľať ... svoje schopnosti sa nedajú oklamať ... preto to rob dôkladne a poctivo ... máš energie v predlaktiach ... drž ich tam chvíľu a cíť ich a viď ich v mieste, kde ich cítiš ... vidíš ich tam a aj ich tam cítiš ... teraz ovládaš Ty tie energie ... a nie energie Teba ... Ty si ich pánom ... ovládaj ich ... budú ťa poslúchať ... teraz ich potiahni opäť do paží ... neponáhľaj sa ... cíť ich, viď ich a ťahaj ich pomaly a nenásilne ... v pokoji a kľude ... cíť ich a viď ich ... pomaly ich ťahaj do paží ... .Teraz Ti pustím meditačnú hudbu a narábaj z energiami, ako uznáš za vhodné iba v rukách, zatiaľ, neskôr ak budeš pravidelne cvičiť, môžeš i v celom tele. Pustím Ti tú hudbu a narába z energiami, ako som Ti ukázal, rob stále dookola to isté, až sa energie vybijú. Potom prestaň cvičiť a len tíško rozjímaj a oddaj sa hudbe. Iba rozjímaj potom.“
„Aké sú krásne tie energie“ vraví si Peter pre seba v mysli a ticho narába z energiami. „Raz hore a raz dolu ... vidím tie energie, aj ich cítim ... je to také zvláštne ... taký prekrásny pocit ... cítim ich, ako nejaké vlny či vibrovanie, takéto čosi som ešte nezažil ... je to nádherný pocit ... také krásne pocity mám v sebe ... prečo som toto tak dlho odkladal ... myslel som že to je nejaké démonstvo a diabolstvo ...ale je to také krásne ... tí ľudia sa mýlia, nepoznajú krásu, čo zažívam, ten psychiater má pravdu ... je to nezabudnuteľný pocit ... a teraz opäť do predloktí ... je to nádhera, pohybovať čarovnými energiami v sebe ... ruky mám akoby bez tiaže, akoby ani nič nevážili ... vraj sa dá týmto i lietať ... už chápem tých mágov, ktorý vraj nepodvádzajú a lietajú aj proti zákonom prírody ... je to zázrak tá mágia ... je tak nádherná ... nikde ani zlého ducha ... nič ... žiadny démon či podobne ... také krásne ... keby toto mohlo trvať naveky ... som akoby bez tiaže ... cítim sa tak ľahký ... á ... energie už slabnú ... ešte ich skúsim premiestniť do paží a tam ich nechám až zoslabnú a stratia sa – vybijú sa ... Vidím ich, a aj ich cítim, je to taký krásny pocit ... tá mágia je zázrak ... cítim sa ako vymenený ... nič ma netrápi ... naozaj má mágia čosi do seba ... ten psychiater má pravdu ... prečo som to cvičenie tak dlho odkladal ... všetci lekári mi to vraveli ... také krásne pocity ... nič nie je také nebezpečné, len to treba ovládať ... aj nôž sa dá použiť na vraždu, ale aj krájať chleba a potraviny na jedenie ... tak je to i z mágiou ... je taká neskutočne krásna ... cítim sa ako v nebi ... energie už slabnú ... ešte ich budem vyciťovať až sa stratia – vybijú ... je to nádhera ... veriaci ani nevedia čo to je, a hádžu to do jedného mecha z démonmi – je to len ďalšie poznanie, ktoré vraj nasleduje v poznaní Ľudstva. A tam smeruje aj ďalší výskum. O nejakých dvesto – tristo rokov sa to bude mať už dokázať aj technikou, len vedci musia prísť na princípy novej vedy – a tou je mágia. Už končím energie mi prestali, otvorím oči a spýtam sa ho ...“
„Tak čo, ako sa Ti páčilo toto cvičenie?“
„Bolo nádherné ... prečo toto ľudia odmietajú?“
„No vieš, veľa ľudí nepozná nepoznateľné zatiaľ, a vedci nepoznajú čo je vlastne mágia. Nik to zatiaľ nie je schopný vysvetliť ako to funguje a čo to vlastne je. Nik nepozná princípy – vedecké princípy, čo sú energie a čo je vedomie a ako dokopy to funguje. Nepoznáme ani svet nadprirodzena, ale veda už čosi dokázala. Sú určité technické prístroje, volajú sa randomizéri. Je to vlastne elektronika, ktorá sa dá ovládať pomocou psychiky človeka. Ale presné princípy, nepoznajú ani výrobcovia tých randomizérov. Len sa na to prišlo, ale nik nevie pravé princípy ich činnosti. Na pravé poznanie mágie bez duchov ale pomocou techniky, je ešte čas. Ešte stále je to zahalené rúškom tajomstva. Ľudstvo musí na tento oriešok ešte prísť. Odhaliť tajomstvo mágie, ktorú budú robiť prístroje a nie duchovia a démoni, ako to poniektorý tvrdia. Je to vlastne ďalšia Ľudská schopnosť, ďalší článok poznania vedy, ktorá ešte len čaká na odhalenie. Až na to raz vedci prídu, padne démonstvo a bosoráctvo. Nebudú už mágiu odsudzovať za čosi démonské. Všetko zlo minulosti – považovali za čiernu mágiu za satanstvo. Ale naozajstná mágia, je úplne čosi iné. Je pravda, že človek človeku ubližuje aj mágiou – ale až raz vedci dokážu vysvetliť tieto veci, vznikne aj magická polícia. Tak ako existuje dnešná známa Polícia, tak bude existovať aj magická Polícia. Budú sa hľadať čierny mágovia a bosoráci a budú sa trestať, ako zločinci. Je ešte veľa vecí, ktoré ľudstvo nevie, a tam patrí aj mágia. V poznaní už Ľudstvo hodne pokročilo, ale ďalšie a ďalšie znalosti nás ešte len čakajú. A tým je aj svet mágie a nadprirodzených schopností. Je to len ďalší krôčik v schopnostiach človeka. Raz, až raz, budú ľudia bežne duševne cvičiť z týmito energiami, ktoré si Ty dnes objavil a aj poznajú ich tajomstvo a môžu nimi denne robiť zázraky. Napríklad aj liečiť, či pohybovať predmetmi vôľou – k čomu máš dosť blízko. Dnes sa tomu hovorí psychokinéza odborne. Ale kedysi to boli ľudia, ktorých viera prenasledovala a upaľovali ich za živa, bo vraj mali styky z démonmi a satanom. Ale vedz, to bola len nevedomosť. Tam teraz vedie cesta poznania. Do sveta kúziel a mágie. Len si predstav, také rádio, či MP3 prehrávač, keby to videli ľudia z 15 storočia, čo by robili? Tak aj dnes ľudia, čo počujú o tomto, tvrdia že je to démonstvo, ale raz sa toto vysvetlí dľa fyziky – ktorej princípy zatiaľ nepoznáme, a Svet bude plný kúziel a čarovného spolunažívania. Už nebude čosi také, ako démoni a podobne, už bude Psychická Polícia, či Polícia Magická a budú trestať čiernych mágov a bosorákov, ktorý budú touto cestou ubližovať. Bude koniec Ľudskej nevedomosti a nastolí sa nové poznanie, ktoré zmení celkový pohľad na Svet. Tak čo, chceš doň vstúpiť?“
Múdrosť starobylej jogy ...
„To bolo včera hrozné, som unavený až hrôza.“ Pomyslel si pracovník v strojárenskej výrobe. „Včera sme mali dlhý deň. Dlho do noci sme museli splniť plán, bo bola veľká objednávka. A nik iný to nevyrába u Nás na Slovensku. Naša firma „a pousmial sa“, je jediná čo to vyrába. Ako je fajn, že Sme jediný, aspoň neprídeme o prácu. Ale tej námahy a presčasov. Je to síce o zlom krky práca – bo jej je veľa, ale dá sa. Ešte že som chodil nejaký čas na kurzy jogy. Skúsim si trocha oddýchnuť pomocou nej. Nehorázne sa cítim byť unavený.“
Povedal si sám pre seba pracovník Lukáš a šiel sa naraňajkovať, aj keď bolo už pomaly desať hodín doobeda. Vytiahol si z chladničky jednu klobásku, a našiel v dresy aj zopár rožkov, zo včera rána. Tak vytiahol tri a znovu šiel do chladničky, bo nebol ešte dobre prebudený po tvrdom spánku. A vytiahol z nej horčicu. Sadol si k stolu a naraňajkoval sa. Urobil si kávu po raňajkách a našiel kdesi v knižnici knihu Jogy, a začítal sa do nej. Čítal o meditácii. Knihu o nejaký čas zatvoril a zamyslel sa o meditácii. Hneď na to sa rozhodol pre riadenú meditáciu. Šiel do kútiku pre meditácie, ktoré si kedysi vybral a pripravil na ne. Ale keďže dlhšie necvičil, tak bol v kútiku menší neporiadok. Odložil veci z neho a našiel tam meditačnú podložku. Sadol si na ňu a čakal. Zatvoril oči a počítal od desať po jednu v sebe v duchu, nenásilne a pokojne. Snažil sa pri tom na nič nemyslieť. Po dopočítaní sa sústredil na dýchanie. Snažil sa dýchať pomalšie a pomalšie a pritom kontroloval dych. „Ako mi je príjemne. Konečne som opäť v svojej hladine. Už dlho som necvičil. Len telo je veľmi unavené. Ako to je? Vidieť v predstavivosti ako sa telo spamätáva a cítiť to a robiť to a veriť tomu. Tak sa tam píše. Je to sankalpa – čiže sugescia. Čo telu prikážem, to urobí. Tak ešte chvíľu ... Telo sa spamätáva ... telo sa spamätáva ... telo je spamätáva ... je fit ... telo je fit... telo je fit ... vidím, ako sa telo obnovuje ... vidím ako sa telo obnovuje ... vidím, ako sa telo obnovuje ... cítim to ... cítim to ... ááá- úžasné ... cítim, ako sa telo regeneruje ... cítim ako sa telo regeneruje a vidím to ... vidím to ... vidím to ... to je úžasné ... telo ma opäť počúva ... ako dlho som toto necvičil? Schopnosti ma našťastie neopustili ... hop treba ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... cítim to a vidím to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... cítim regeneráciu tela ... cítim regeneráciu tela ... cítim regeneráciu tela ... úžasné pocity ... krásne ma šteklí celé telo ... fantastické! ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to a vidím to... cítim to a vidím to ... nestratil som schopnosti ... je to úžasné ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to a vidím to ... som takmer fit! ... vidím to ... cítim to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... je mi krásne ... je mi krásne ... je mi krásne ... telo ma tak príjemne šteklí a príjemne svrbí ... najmä svaly ... tak ma šteklia svaly ... a celé telo a ja som akoby v nebi ... mám príjemné psychické pocity ... také je to nádherné ... pocity, na ktoré som už dávno zabudol ... prečo som len prestal cvičiť ... prečo? ... aha, veľa práce a Jana ma ... nestíhal som preto ... škoda ... opäť musím začať ... toto je opäť prvý krok k lepším dňom a lepšiemu zdraviu ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... vidím to ... cítim to ... vidím to ... je mi krásne ... cítim to ... vidím to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... je to krásne ... tie pocity ... krásne ... super krásne ... telo sa regeneruje ... a vidím to a cítim to ... už to je teraz iné ... telo oddychuje ... telo oddychuje ... ja duša oddychujem ... telo oddychuje a ja oddychujem ... telo a ja oddychujem ... telo a ja oddychujem ... telo oddychuje a ja oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... tak mi krásne, akoby som spal ... také krásne pocity ... už mi aj chýbali, počas necvičenia ... je mi tak krásne ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... už som tak krásne pokojný ... tak mi je super ... akoby som dva dni spal a zobudil sa po dlhom a krásnom sne ... som tak oddýchnutý ... tak krásne som si odpočinul ... ešte zostanem v hladine ... je to fajn, taká meditácia. Človek si môže zlepšiť zdravie, tak ako ja teraz. ... Počujem, že ktosi prichádza, a otvára si kľúčom ... že by mama či Jana? Tak skončím. Budem počítať ... jeden ... dva ... tri ... štyri ... päť ... šesť ... sedem ... osem ...“
„Ty opäť cvičíš?“ spýtala sa zvedavo Jana.
„Vieš v akom som bol dezolátnom stave?“
„Tie presčasy?
„Áno ... už som nevedel, kedy si oddýchnem.“
„A čo dovolenka na Kanárskych?“
„To nie je joga. Počas jogy si oddýchnem viac než týždeň na Malte.“
„To vieš tak dobre cvičiť?“
„Áno, teraz som si to znovu potvrdil. A môžem opäť žúrovať.“
„Čo?“
„Iba vtip, vieš že nemám rád také akcie.“
„Tak a mňa kedy zasvätíš do tajov tej mystickej jogy?“
„Joga sama o sebe nie je mystická, ale tie zážitky sú krásne a nezabudnuteľné. Máš v nej pocit pokoja, kľudu a harmónie. A to Ti nik nedá. Nekúpiš si v obchode pocity také ako sa dajú zažiť cvičením jogy. Ani žiadne iné, iba snáď na erekciu a podobne. Či nejakú čokoládu, alebo dobrý a lahodný jogurt, či kávu alebo dobrý čaj. Ale pocity v joge, to je niečo úplne iné. Také čosi nezažívaš ani pri najlepšom sexe. Ani sex sa nechytá na tie pocity v joge.“
„To je taká pôžitkárska?“
„Ako sa to vezme. Ani spánok nemusí byť vždy dobrý. A ja som sa teraz opäť presvedčil, že počas desať minútovej meditácie som zažil veľmi silné a intenzívne pocity pokoja, šťastia a harmónie. A to Ti nik nedá. To je iba stav mysle. A v škole sa také čosi neučí. To získaš len v meditáciách a podobne. Ani vojny by nemuseli byť, keby každý cítil stav pokoja a mieru sám v sebe. Pocit pokoja, mieru, harmónie, neohraničenej lásky a podobne čo získaš počas meditácií, nič nenahradí. Len Boh a ... Ty ... teda u mňa.“
„Mňa, to ma tak miluješ?“
„Áno, preto som navrhol aby Sme sa vzali?“
„To je pekné.“ povedala Jana a usmiala sa a objala Lukáša – svojho budúceho manžela.
„Tak a kedy bude?“
„Dohodneme sa z rodičmi, nemajú teraz dosť peňazí. Tá smrť stála dosť peňazí. Moja babka ...“
„Viem, nehovor to. Viem že si Ju mala rada a hovoriť o smrti, keď je taká čerstvá. Ale ak chceš môžeš sa my vyplakať na pleci. Chápem Ťa.“
„Ty si taký super!“ a položila Mu hlavu na pleco a ticho plakala. On Jej hladil rukou jemne vlasy a hlavu a tešil sa Jej prítomnosti.
Stáli tak a plakali asi päť minút. Potom Jana prestala a pozrela sa Mu do očí a povedala:
„Milujem Ťa, ako nikoho ...“
„Ja viem, preto Ťa tiež milujem ... Tvoja Láska je veľká.“
„Neumri mi, prosím ...“
„Neboj, Sme zasnúbený ... čakáme len na peniaze na svadbu. A vieš, že po smrti príbuzného nemôže byť nejaký čas svadba.“
„Áno.“ A utierala si slzy.
„Ešte že nemáš makeup. Ten by si už mala rozmazaný.“
„Vieš, že ho nemám rada. Len ničí pleť, aj keď sa o tom píšu a nakrúcajú zbytočne reklamy. Po čase i tak pleť zostarne, a z makeupom ešte skorej.“
„Viem. Aj preto Ťa milujem, bo si pekná aj bez tých hlúpostí.“
„Sadnime si, kúpila som Ti musli tyčinky – viem, že ich máš rád.“
„Aby som pravdu povedal, pred jogou som raňajkoval.“
„Kedy to bolo?“
„Asi pred štvrť hodinou.“
„Tak ich dám do chladničky.“ A vstala a vložila ich tam.
„Kde si ich kúpila a čo stáli?“
„V Tescu, kus pätnásť centov. Teraz sú v akcii. Ako dobre, že máš byt.“
„To mám vďaka sporeniu. Stará mať ma viedla k tomu. Od Nej mám ponaučenie a rôzne životné múdrosti. Ale aj Ona už nie je medzi nami.“
„Nie všetci starší sú múdri.“
„Hej, záleží, kde vyrastali a medzi akými ľuďmi.“
„To je pravda. Kde človek vyrastá, tam sa v starobe často vracia a spomína ...“
„Tak, ideme na múdrosť starobylej jogy?“
...
Hopsa – hejsa k oceneniu
„Tak čo Ťa trápi?“
„Halucinácie ... neviem si s nimi rady.“
„Poradil si si s toľkými problémami, ktoré nik nevie vyriešiť a nejaké maličkosti ...“
„To nie sú maličkosti.“
„A čo také to je?“
„Viete ... vysvetlil som mágiu pomocou fyziky, a všetci si myslia, že zvládnem telepatiu ... takmer všetci ju na mne používajú, a nechcú mi ju potvrdiť!“
„A prečo by mali, veď je jasné že máš schopnosti.“
„Ale všetci ju na mne používajú a nechcú sa k nej priznať. Je to o nervy, všetci telepatujú a nič mi o mojich prácach nepovedia. Iba sa vyhovárajú že je to démonstvo.“
„Veď je známe, že to ničí veľa ľudí ...“
„Áno, ale iba keď sa používa veľmi veľa a preháňa sa to s ňou a aj keď ich vedie zlý učiteľ. Viete, že i nôž sa dá použiť na vraždu i na krájanie syra, či chleba a podobne.“
„To je pravda.“
„A mágia je zatiaľ neprebádaná vedecky, tak si s ňou veľa ľudí nevie rady, aj keď majú nadprirodzené schopnosti. A potom veľmi trpia, bo ju nevedia ovládať a bývajú za to trestaný blázincom a podobne. Ale aj kvôli tomu trpia. Viete, magické schopnosti ak sa nepoužívajú, stavajú sa proti svojim vlastníkom – často sa toto chápe ako posadnutie démonom. Ale v podstate sú to nikdy nevyužité nadprirodzené schopnosti. Ak máte mlieko a nepijete ho, tak sa Vám pokazí, a v mágii je to to isté.“
„Každý kto má schopnosti a nevyužíva ich je trápený?“
„Áno, Ich vlastnými schopnosťami. Nepýtajú sa, proste ničia človeka až dokonca.“
„Chápem. A Ty prečo nechceš použiť svoje schopnosti?“
„Viete, dlho – predlho som tápal a snažil sa pochopiť mágiu pomocou vedy a veľa ľudí ma len trápilo telepatiou. Vždy vraveli, „pracuj – pracuj“, ale nič viac. Iba ma nútili pracovať, ale odmena žiadna. Len samé telepatie, a fyzicky nič, len trápenie. A nemá to konca kraja, samé bludy a halucinácie. Kedy to skončí?“
„A kto Ti dával tú telepatiu?“
„Všetci, z ktorými som o tom hovoril – aj kresťania ...“
„Kresťania? – Tý by Ťa mali od toho odhovárať ...“
„Viem. Hovorili mi, že je to démonské, ale inak ma v tom podporovali – iba samé halucinácie. Vraveli cez telepatiu, že mám pokračovať a pracovať, že je to prospešné a veľmi žiadané. Ale oficiálne ústami mi hovorili, že je to démonské a diabol ma ovláda a manipuluje so mnou, a zvádza ma z cesty.“
„Ako si sa k tomu postavil?“
„Neviem, čo je pravda, som z toho zmätený ...“
„A vieš, že je to na niekoľkomesačné liečenie na psychiatrii?“
„Áno. Nemám to však ako dokázať. Všetko je len telepatia – čili halucinácie. Už som aj prestal medzi kresťanov chodiť kvôli tomu.“
„A ako dlho?“
„Asi rok.“
„A Máš už pokoj od telepatie – tých halucinácií?“
„Vracia sa mi to v myšlienkach a snoch. Stále ma to prenasleduje ... neviem čo mám s tým robiť.“
„Skúšal si jednoducho sa odreagovať a zmeniť stav mysle?“
„Ešte som sa s tých hnusáctiev nespamätal. Nie som schopný ani sa sústrediť na meditáciu. Toľko bolo tej telepatie, až som skončil tu u Vás. Neviem, či bolo dobré, že som kedy zobral do ruky pero ... prečo som si radšej nevylámal prsty ... .“
„Prsty za to nemôžu, iba ľudia. Ak je pravda čo hovoríš, Oni sú vinníci a mali by byť potrestaný. Škoda, že sa toto nedá dokázať. Bol si aj na polícii s tým?“
„Veď by ma zatvorili do blázinca ...“
„Je to žiaľ pravda. Mágia sa nedá dokázať. Iba výsledky – bosoráctva a posadnutie. A ak sa nikto neprichytí pri čiernej omši a nenahrá sa na magnetofón o čo prosil démonov, nič sa nedá dokázať – aká škoda.“
„Čo mi radíte?“
„Je to zapeklité. Ak sa spýtam dotyčných kresťanov, zamietnu to. Bo sa verejne vie, že kresťania prišli z démonstvami a diabolstvami a podobne. Dovtedy sa o tom nehovorilo. Kresťania to zamietnu, aj keď by to bola pravda.“
„Čo budeme robiť?“
„Čítal som Tvoje práce.“
„Čo na ne hovoríte?“
„Nerozumiem síce vede – fyzike a matematike, ale zhováral som sa o tom z odborníkmi na tieto veci a deje a povedali, že na také čosi by nevedeli ani pri desiatej fľaške vína prísť. A tvrdia, že nech to písal ktokoľvek, zaslúži si za tie práce minimálne Nobelovu cenu. Spytovali sa ma, odkiaľ to mám.“
„A čo Ste povedali?“
„Že jeden môj známi je ten génius, ktorý tomu zasvätil aj svoje zdravie, a takmer s toho zomrel?“
„Zomrel?“
„Vieš, ak ktosi duševne ochorie, už nikdy nemusí byť taký, ako pred chorobou. Duševná choroba mení ľudí. A často až v základoch.“
„To sa týka i mňa?“
„Každého – bez výnimky.“
„A ako to dopadlo u toho vedca?“
„Chcel si tie práce prečítať podrobnejšie, ale uistil ma, že sú zrejme pravdivé a je tam takmer nemožné nájsť čo i len jedinú chybičku.“
„To sú tak dobre napísané?“
„Áno – klobúk dole.“
„Ďakujem.“
„Nemáš začo.“
„Mám, ešte mi nik nepoďakoval a nepochválil ma za moje práce. Väčšinou len bosoráctva a klamstva. Nedočkal som sa odmeny – len peklo na Zemi. Viete si predstaviť, že mi stále hovorili telepatiou „Pracuj a pracuj a dostaneš za to peniaze, keď to dokončíš.“ To mi sľubovali stále, nemá to konca kraja a ja už ďalej nevládzem. Som zo silami v koncoch ...“
„Neplač ... utíš sa. Viem čo prežívaš ...“
„Neviete ...“
„Viem ... som psychiater a chápem podceňovanie a tvrdú prácu bez odmeny a navyše z nervový temer denným vypätím a nepravdou.“
„Čo mám teda robiť? – Oni mi stále tvrdia, že mám pracovať telepatiou, a fyzicky mi hovoria že je to démonské a mám s tým prestať.“
„Chápem, je to rozporu plné.“
„Ja by som ich dal pozatvárať a nech ich trápia tak, ako Oni mňa. Neviete, čo je to za peklo. Aj Boh kresťanský dal svojim verným služobníkom dôkazy viery. Ale Oni nič, iba pracuj a pracuj a je to démonstvo a je to démonstvo – nič viac. Som z toho na nervy. Neviem si s tým rady. Keby ma to aspoň neprenasledovalo ... čo mám robiť?“
„Najprv sa musíš ukľudniť ... poznáš cvičenie na sústredenie sa na dýchanie v joge?“
„Volá sa pránájáma.“
„Výborne a pamätáš si naň?“
„Prvé nácviky sú v polohe kočka a pes. To musíte si zaujať polohu na štyroch, čiže na kolená a zohnúť sa v pásy a oprieť sa dlaňami pred Vás a vyhnúť chrbát nahor pri výdychu a v nádychu prehnúť chrbát nadol a tak dookola a pomaly a sústredene. A v rytme v mysli počítať. Po krátkom čase sa mozog lepšie prekrví a upokojí Vás to.“
„Čo keby si to skúsil.“
„Tu?“
„Áno, je tu dosť miesta ... neboj sa a do toho.“
„Aký je dobrý tento psychiater“ pomyslel som si „A to som sa ho tak bál. Asi mu budem veriť. Ešte že nemám tak veľa liekov, ktoré by ma len zničili.
Mám sa sústrediť na dýchanie. Takže mám polohu psa a teraz sa nadychovať a vykrivovať chrbticu dohora, pomaly a pomaly aj vydychovať ... ráááz a som vydýchnutý, a chrbtica ja vyhrbená ... dvááá a vydychujem ... ráááz a nadychujem sa ... dvááá a vydychujem sa ... ráááz ... dvááá ... ráááz ... dvááá ...“
„No vidíš, ako Ti to ide, len pomaly a nenásilne. V pokoji a kľude, v pokoji a kľude, v pokoji a kľude ... nikam sa neponáhľaj. Si v bezpečí, tu sa o Teba postaráme. Len dýchaj dostatočne a pokojne.“
„Tak mi to pomohlo ... aj ma prestal bolieť chrbát, som ako nový človek ...“
„Aspoň vidíš, že si cvičil dobre.“
„Ďakujem, je mi oveľa lepšie.“
„Tak, teraz Ti čosi prezradím, počúvaj dobre.“
„Počúvam...“
„Tvoje práce som dal na posúdenie a ak to bude pravdivé, či aspoň niečo sa z toho bude dať vyrobiť, pôjde to do výroby a ak, tak i na tú Tvoju Nobelovu cenu. Tých kresťanov Sme dali obžalovať a potrestať. Pred súdom sa priznali. Súd už prebehol predvčerom a teraz sú už vo väzení, a Tvoji takzvaný priatelia. Len jedného Sme ušetrili, ktorému si sa zdôveroval a hovoril si Mu to, čo mne.“
„Ďakujem, ja by som si s tým nikdy neporadil.“
„Nemáš za čo a teraz choď do svojej izby, čaká Ťa tam ten Tvoj najvernejší a najlepší priateľ, ten, ktorému si to hovoril a ktorý si Ťa naozaj váži ... hopsa hejsa do nového života ...“
Pojednanie o ne-normálnosti ne-normálnych
Ste pripravený na nenormálnostI? Ako kto, však? Tak nevadí, nejako Vás navediem cez nenormálnosť k normálnosti či naopak? Uvidíte ... tak do čítania ...
Predstavte si, že raz Vám príde dopis, ktorému nebudete rozumieť, bo nemáte potrebné vysokoškolské vzdelania. Bo sú tam odborné názvy a termíny. Čo to znamená? Jednoducho ne-normálnosť normálnych. Tak napríklad, dopis písal normálny vysokoškolák a školák zo strednej tomu nerozumie, kvôli odborným termínom, ktoré sa učia od vysokých škôl na hore. Jednoduchý vysokoškolský termín, ktorý je nezrozumiteľný pre stredoškoláka. Jednoduché však? Ale dosť problematické. Bo Ľudí z nižším vzdelaním je viacej než vyššie vzdelaných. No i tak je vysokoškolákov dosť. Kto by potom navrhoval nové výkresi pre nový MP4 prehrávač a kto by vymýšľaľ nový typ počítačov pre nové hry, či nový full hd televízor? Toto sú normálnosti pre vzdelaných, ale nenormálnosti pre nevzdelaných. Bo nevzdelanému nič nehovorí integrálny počet, či pojem difúzie, alebo čosi o kvantovom skoku elektrónu na vyššiu kvantovu „vrstvu“. Toto sú podľa normálneho človeka – nenormálnosti. Kto sa má v tom vyznať, však?
Viete, bez týchto nenormálností, nebudú fungovať počítače, MP4 prehrávače či onen full hd televízny prijímač. Ani diaľkové ovládanie nebude fachčiť, ak mu popredu nevypočítame teoreticky, čo má robiť, a aby te výpočet vôbec prebehol, potrebujeme nejaké teoretické vedomosti, aby Sme mohli navrhnúť, aké súčiastky máme v ňom použiť. A potom aj navrhnúť a vyrobiť. Len oživiť televízor pri prvom spustení nie je sranda. Prv, než príde televízny prijímač k majiteľovi, musí byť skontrolovaný a otestovaný výrobcom – oživený. Prvé spustenie televízneho prijímača je dosť problematické. Okrem odborníka to môže laik pokaziť, aj keď bol dobre vyrobený. Pri prvom spustení dochádza ku skresleniam prúdov, napätí a voltáži v rôznych častiach elektronických obvodov, a preto sú tam ladiace súčiastky, postupne sa budú merať a otáčať v nich čosi, čo umožní meniť volty, prúdy a napätia v jednotlivých obvodoch v televíznom prijímači. A to priložený – pripojený dočasne merací prístroj – osciloskop, umožní sledovať dané – napísané parametre, a korigovať – nastavovať potrebné veľkosti meraných hodnôt. Zo začiatku to bude kolísať, ale po vhodnom postupe dolaďovaním sa to zreguluje a nastane rovnováha – potrebná pre normálny chod TV. Je to také jednoduché, ak vie odborník, čo to potrebuje. Pochopili Ste to? Asi áno – ak nie hopsa – hejsa na vysokú ... .
Nechce sa Vám? Tak čítajte ďalej. Ak sa Vám zachcelo ísť na vysokú, tak nezabúdajte, že sa budete musieť učiť nové veci aj mimo štúdia. Čo Vás naučia, je jedna vec, ale je potreba popri tom sa venovať aj skúmaniu vecí odinakiaľ. Preto majú vysokoškoláci záujem chodiť do knižníc. Získavajú vedomosti aj z iných zdrojov, než je vysoká škola. Tak či onak, nik nevie, čo Mu zostane v pamäti a odkiaľ získa vedomosť. Jedna vec je od učiteľov, a iná vec, z knižnice. Ktorá je vhodná a dočasne či do určitej mieri je to náhrada za vysokú školu. Bo i učitelia, majú knihy a to odborné z ktorých učia svojich zverencov.
Toto odborné učenie pre laikov – je nenormálne, alebo abnormálne. Nepotrebujú to k životu, stačí im poznanie na Ich úrovni. Načo by Im boli vedomosti čo potrebujú fyzici, čo robia v atómovej elektrárni? Boli by len zbytočne tieto ich vedomosti zabudnuté. Každý človek má totiž svoje vlohy, ako napríklad hudobný talent. Ale vedomosti o kvantovej mechanike by nezvládol a boli by Mu zbytočné. Vedec zase nepotrebuje rozvíjať hudobné cítenie – ak ho nemá. Ale aj taký Einstein mal vzťah k hudbe, mal husle a hral na ne. Niekto to nemá, tak načo sa potom trápiť z husľami? Každý má na niečo predurčené schopnosti, ktoré len čakajú na odhalenie. No toto zatiaľ nevedia ľudia predurčené driemajúce schopnosti odhaliť. Niekedy sa odhalia samy, inokedy potrebujú trocha pomôcť aby ich daný človek odhalil. Čo nie je také jednoduché. Niekedy trvá roky, než sa prejaví nejaký driemajúci talent, čo nemusí byť vždy príjemný zážitok. Niektoré schopnosti môžu vyvolať aj neschopnosť ich pochopiť, čo môže spôsobiť zvýšenie intelektu v danej schopnosti a tým dôjde niekedy k nepochopeniu Ho okolia. No niektorý si to všimnú a začnú v danom nadaní ho rozvíjať. Pre iného to môže byť mierna disharmónia myšlienok, čo spôsobí neschopnosť sa kontrolovať – a to je ne-normálnosť normálneho talentu. Nik nevie, kedy sa Mu aký talent prejaví. Alebo neprejaví? To je individuálne, individuálna ne-normálnosť. Jednoduché, ale hrozné zo začiatku, kým človek nezistí čo má s tým robiť aby nastolil opäť v sebe pokoj a harmóniu a aby Ho opäť myšlienky poslúchali. A mohol sa opäť kontrolovať. Nastoliť opäť v sebe rovnováhu, a byť vzorným žiakom a človekom v Ľudskej spoločnosti.
Ne-normálnosť, možno Ste už pochopil, čo to obnáša a čoho sa má človek v takom prípade dočkať, a čo ho čaká, ak Ho to čaká na rozvoj. Chcete tomu predísť a vedieť aké máte nadania a vlohy? Tak sa choďte spýtať psychológa. On Vám poradí a preskúma Váš intelekt. Potom možno budete milo prekvapený a poviete si, „Prečo ma to nenapadlo skorej, veď ma k tomu iklinujem od detstva, mohol som sa tým živiť!“ Škoda toľkého času. Ale nikdy nie je neskoro sa zaoberať nejakým koníčkom, a navyše ak máte k tomu vzťah a navyše talent, ktorý Vám zistil psychológ až v dospelosti. Nič to, aj toto je čosi oproti ničomu. Čosi využívať ako čosi nepoužívať. Ak máte nejaký talent, hoci aj hudobný, a zistíte si ho nejako, či niekým, venujte sa mu. Oplatí sa Vám to, nebudete taký podráždený a nevyrovnaný. Sú ľudia, čo majú talenty a nepoužívajú ho. Potom sú nevyrovnaný, nepokojný, večne na čosi frfľú, nadávajú, vysedávajú v pohostinstvách a topia pravdu vo víne ... A Vy tak nechcete dopadnú, však? Utopené talenty, ktoré nikdy neuzreli svetlo Sveta. A mohli byť takýto nenormálny ľudia normálnymi. Len si predstavte, čo je lepšie. Ak budú na Svete taký normálny ľudia, ktorý budú stále vysedávať v pohostinstvách a topiť pravdu vo víne, ako samý minimálne vysokoškoláci a podobne vzdelaný ľudia, ktorý budú svojou múdrosťou pracovať v prospech štátu? Taký budú určite uprednostnený pred nejakými povaľačmi a ľuďmi, čo večne vysedávajú pri pive a topia sa v pravdách. A kam patríte Vy?
Je síce pravda, že spoločnosť potrebuje aj robotníkov, ale kde by bol Svet bez múdrosti? Ešte stále v stredoveku. Len Vďaka múdrosti Sme tak ďaleko, ako Sme. Chcete byť múdri a povzniesť si svojho ducha v múdrosť? Tak neváhajte. Denne si čosi čítajte a vzdelávajte či si cvičte svoj talent. Môže sa Vám zísť, už len v tom prípade, ak Vám pomôže skrotiť Vašu myseľ a intelekt. Poznáte to dľa toho, keď dokončíte čosi, čo Ste robili sebe pre zábavu, že budete v pokoji príjemne unavený a spokojný na tele i na duchu. Povznesie Vás to do výšin a budete mať príjemný pocit a poviete si „Mám sa naozaj dobre – toto mi chýbalo. Už mám, čo som hľadal dlhé roky, mám svoj talent ... .“ Jednoduché čo? Je v tom aj múdrosť, bo normálny človek sa vyhýba nerovnováhy mysle – okrem štúdia a práce. Inak hľadá pokoj a mier. AJ by mal takto premýšľať, a nie tie nenormálnosti vo vojne a pre vojnu. Vojna by mala neexistovať, a aj všelijaké nezhody a klamstvá, čo vedú len do nepríjemností a násilností. Tam končí všetka múdrosť. Ak by vo vojne padol nejaký veľmi dobrý psychológ, Jeho pacienti už nebudú vyliečený a budú páchať zločiny ... príjemné však? Inak by títo naničhodný kriminálnici sekali dobrotu a poslúchali a pracovali aj v prospech Ľudstva. Tak načo vojny a podobné nezmysli – nenormálnosti nenormálnych vojvodcov, ktorý len páchajú zločiny a len premýšľajú, kde viesť vojnu a páchať neprávosti. Toto je skutočné šialenstvo, šialenstvo, ktoré nie je často trestané. Lebo nejaký štátnik vyhlási vojnu proti inému štátu, kvôli hlúpostiam, a zomrie veľa ľudí. Ten štátnik pritom nebude trestaný, bo si „plnil svoju povinnosť“ a dal zabiť milióny nevinných ľudí, iba kvôli nevyrovnanosti nejakého štátnika. A takto to funguje aj medzi nižšími vrstvami. Ne-normálnosť vraždy spôsobenej kvôli nenaplnenému chtíču ... nenormálne. Normálnosť? – vtedy ak sa dohodnú dvaja rivali a nastolia dohodu namiesto násilia – toto je normálnosť. Normálnosť normálnych.
Taká otázka: Kto je normálny? Vysokoškolák či stredoškolák? Ten, kto má vyššie vzdelanie v múdrosti ako človek a zároveň aj ako odborník na svoje intelektuálne nadania – nech sú hocijaké, okrem násilia a zla. Bo ako môže človek rozvíjať svoje vlohy, ak Mu ktosi neposkytne príležitosť a nemá nejaký rozumný cieľ pre rozvoj svojej dannosti – či svojich danností? Aj v rozvoji talentov a nadaní je potrebné oddávať sa pocitom. A to nie je možné bez pomoci iných, priamo či nepriamo. Ak aspoň sám nemám pocitovú potrebu sa venovať svojim koníčkom, , ako rozviniem svoju vlohu? Bez Lásky k rozvoju to nejde. Z Lásky pre rozvoj vlastnej dannosti, niekým či iba sebou samým. Čiže, na rozvoj svojich vlôh potrebujeme city a nehu,
Máte jej dosť? Skúsili Ste už rozvíjať svoje koníčky násilím? Ani to neskúšajte – budete mať s toho len komplexy a možno i blokády, čo V8m potom zablokuje talent a budete mimo nejaký čas. Iba Vás to znechutí a budete nervózny a podobne ako tí, čo topia pravdu v pravdách niekde v pohostinstvách a nemá to konca kraja.
Ak chcete vysokú školu, neváhajte, je lepšie mať prehľad o Svete a nejaké vedomosti navyše, ako byť len nenormálny a topiť sa v pravdách v pohostinstvách, čo nikam nevedie, len topiť a topiť pravdu vo víne. Vysoká škola a možno i ďalej – stojí za to.
Keď sa nedarí
Nedarí sa a nedarí a nedarí ... hrozné. To je o nervy a je to aj sklamanie. Niekedy väčšie a niekedy menšie. Dľa toho, ako sa vyspíte. Niekedy sa človeku ani nechce vstať z postele alen by lenivel. Dnes som mal s tým i ja problémy. Tak krásne som sa cítil v posteli, ale musel som vstať, práca nepočká. A potom tie krásne dve meditácie, boli naozaj nádherné ... Krišna mi doprial trocha pokoja a kľudu a hlbokej koncentrácie. Naozaj to bolo krásne. Nik ma neručil a to cvičenie potom bolo naozaj nádherné. Cítil som sa ako v Nebi – nádherné to bolo naozaj. Ešte teraz cítim pokoj, kľud a mier. Aj Vy to chcete zažívať?
Je to jednoduché ... treba sa len vhodne pripraviť na také čosi. Ak budete stále frflať a hromžiť na zlý život, bude sa Vám to aj vracať. Treba pomaly ale iste meniť názor na Svet. Viem že nie je ideálny a je plno zla vo Svete. Ale prečo si kaziť vo svojom súkromí? Tam treba začať, v súkromí treba hľadať pokoj. Až budete mať všetko hotové, tak si doprajte šálku lahodného nápoja, či zmrzliny. Vytiahnite ju z chladničky a pustite si hudbu, ktorú máte radi. Pokojne počúvajte a nechávajte sa unášať melódiami, ktoré sa k Vám zakrádajú z reproduktora toho audio zariadenia. Počúvajte a nič viac. Aké je to? Chutné však? Potom začnite vychutnávať zmrzlinu a doprajte si, aby sa Vám rozpúšťala na jazyku. Príjemný pocit? Ak nie, tak sa snažte na to naladiť, veď máte všetko hotové. Tak prečo si nedožičiť trocha lahodnej chuti? Krišna dal človeku aj chuťové bunky, tak načo sú?
Počúvajte hudbu a cíťte čo ochutnávate. Chutí Vám to? Mne rozhodne. Takmer denne počúvam hudbu, uvoľňuje a aj rieši moje nálady. Hudba dokáže aj upokojiť, a toto je treba. Dnešný ľudia sú uponáhľaný, stále kamsi utekajú za čímsi sa ženú. Načo toto? Treba si telu aj duši dopriať aj oddych. Denne v práci a taj aj nervy, naháňať plán a pýtať sa sám seba: Stihnem to, nestihnem to? Splním plán či nie? Je síce pravda, že prácou sa človek stará o svoju existenciu a práca šľachtí človeka, ale povedzte si: Človek žije iba kvôli práci, alebo žije prácou? Boh Nás všetkých stvoril za nejakým účelom. Prečo naháňať denne normy, keď nič iné nevidíme? A musíme? Hovorí sa, že človek i tak raz zomrie, tak načo sa namáhať? Zo Sveta i tak odíde. A nepomôžu zarobené peniaze. Smrť nastane tak či tak. Je len na Nás, ako si zaobstaráme život. Či sa budeme naháňať za normami a plniť plán, alebo si aj doprajeme nejaké to spamätanie sa z práce a nabranie nových síl, na ďalší a krajší život. Nie je to lepšie? Po práci si dopriať aj oddych a nejakú tu maškrtu tela i mysle? V takýchto dejoch človek oddychuje. V lenivosti. Áno, aj lenivosť má svoje plusy, ale nie denne a namiesto práce. Veď si samy priznajte, ako sa Vám darí, keď Ste lenivý? Oddýchnete si v tej lenivosti. Takže i ona má svoje miesto v „činnosti“ človeka. Lenivosť má svoje hodnoty. A to poznáte, až keď zažijete úmornú a ťažkú prácu. Tela i psyché sa unaví, a potom príde túžba po oddychu. A to sú príznaky lenivosti. Nie je dobré sa naháňať len za prácou a nič viac. I oddych má svoje miesto u človeka. Aj zviera keď je nabehané, ľahne si. Tak i človek. Človek má však aj svoje ako výhody voči zveri, tak i nevýhody. Aké? Tak uvažujte: ktorý človek sa derie len za prácou, aby mal postarané o dôchodok? Odpoveď je vorkoholik a ľudia, ktorý majú majetok a chcú mať ešte viac. A to je už dľa mňa choré. Je dobré mať nejaké rezervy finančné, ale ak majú byť rezervy ešte väčšie na úkor oddychu a zdravia. Taký človek už stráca nadhľad nad svojím zdravím, ktoré sa môže a často aj stáva čoraz horším – chorým zamestnancom, ktorý už stráca výkonnosť. A taký človek už nemá cenu pre zamestnávateľa a premýšľa o prepustení chorého, ktorý má nízku produkciu. Ide to dolu vodou aj pri výplate. Nižšie a nižšie zárobky, až to skončí vyhadzovom. Stojí za to, byť vorkoholikom bez oddychu však? Či chcete či nie, vorkoholizmus vedie tam. Do chorôb a nezdaru. Aj keď sa Vám môže dočasne dariť. Ale človek nie je stroj. Rádio môže hrať aj dvadsať hodín, ale človek nie. Zoberte si hudobníkov na vystúpení. Ako dlho hrajú? Dva dni – či tri dni v kusy? Určite nie. A toto je aj rozdiel medzi človekom a strojom. Technika je stavaná na ťažkú prácu, ale človek, ako ktorý. Niekto je vrcholovým športovcom a iný sedí v kancelárii, bo by nezvládol dve hodiny bežať maratón. Človek ako taký, má určité zameranie, ale každý približne iné. Nie sme všetci rovnaký. Každého baví niečo viac a niečo menej a máme iné podobné vlohy a sklony. Ale sklon na lenivosť príde niekomu častejšie a niekomu menej. Niekto je vorkoholik a na oddych nemá čas. Ani riadne nevie, ako sa to robí. Nepozná sedenie o piatej pri čaji, ako to robievali Angličania kedysi, či robia ešte neviem. Načo sa potom namáhať, aby Vaše telo či psyché raz odoprelo poslušnosť a stanete sa neschopný vorkoholizmu? Alebo chcete ešte byť pracujúcim a starajúcim sa o seba človekom? Dajte prednosť niekedy aj lenivosti, ale nepreháňajte to. Lenivosť má svoje klady. Oddýchnete si, pochutnáte si na zmrzline, či počúvnete nejakú peknú hudbu, ktorá už kvôli vorkoholizmu zapadla prachom. Nechcete dopadnúť ako spomínaný vorkoholik? Doprajte si aj lenivosť, ale nepreháňať to s ňou. Denne by si mal človek pustiť peknú hudbu, pomaškrtiť si na zmrzline či na káve, alebo nejakom čajíku. Či len tak, trocha kociek lahodnej čokolády. Nie na tučnotu, ale na upokojenie. Nezjesť celú čokoládu, ale iba zopár kúskov. Namiesto čokolády môžete napríklad banán, či kiwi, alebo pomaranč. Takýchto pochúťok je veľa, ale nepreháňať to s nimi. Dobre viete, kam to vedie – do tučnoty. Ale takú chvíľku pri hudbe z Vašou polovičkou – manželkou ... nie je na zahodenie. Kedy Ste boli na rande? – aj manželskom, to je jedno. Dajte trocha Vašej lenivosti aj Vašej polovičke. Určite uvíta nejaké to posedenie v romantickom štýle, bez práce a zhonu, bez telefónu a večne nespokojného nadriadeného. AJ Vaša polovička uvíta peknú hudbu a milé slovo a k tomu aj niečo dobrého na chuť. Čo Vy na to? Ak Ste taký viac romantický, pripravte pre Vašu milú večerné posedenie pri sviečkach, zo stolom, kde nechýba ani pohár zmrzliny, či chutného ovocia a zopár pekných fotiek Vašej minulosti. Pustite k tomu nejakú romantickú hudbu, a hneď je krajší Svet. Oddýchnete si spoločne. Nestojí to za to? Takéto chvíľky sú ako odmena za Vašu prácu, a nie práca. Nie je práca odmenou za prácu, ale za to, že pracujete dostanete aj odmenu vo forme peňazí. Načo si za peniaze robiť opäť prácu? Nie je krajšie si nejako dopriať oddychu a nabrať nových síl do ďalšieho dňa? Spánok nie vždy pomôže, nie vždy máte ružové sny. Ale môžete ich mať, ak si oddýchnete. Práca má síce svoje výhody, ale práca tiež zabíja. Nebuďte preto zabraný len do práce keď treba nejaký čas aj na oddych a naberanie nových síl. Hovorí sa, že práca šľachtí, ale vie aj zničiť život. Preto opatrne a z nadhľadom. Vždy majte prácu pod kontrolou, aby Vaše sny boli plné krásy a nevideli Ste len to zlé, čo je na Svete. Svet nie je pre prácu, ale z práce. Ako si kto zariadi život prácou a oddychom, taký potom bude. Buď sa bude nervačiť že neplní plán, alebo si povie: Aj zajtra môžem splniť plán, keď som dnes už unavený. Po oddychu môžete znovu pracovať, dobre oddýchnutý a nabraný elánu a životného optimizmu. Čo nastáva po dobrej odmlke od práce. Oddýchnutý a dobre naladený človek urobí viacej práce a bude urobená aj kvalitnejšie. Človek po oddychu sa vie oprieť do práce, kdežto človek po práci, a hneď ďalšiu prácu za tým, nebude taký výkonný ako človek odpočinutý. Od tohto závisí, koľko bude nepodarkov, a z toho zlá nálada a nízka výplata. Alebo človek v kancelárii napíše viacej chybných dokumentov, či niečo zle vyráta a z toho potom bude treba ďalšie nadčasy, a z tých potom bude nevyspanosť, podráždenosť a slabšia sebakontrola. A toto vedie aj k prepusteniu. Stojí Vám to za to? Oddýchnite si, upokojte sa, doprajte si trocha pochúťok pre Vaše zmysli a hneď Vám bude krajší deň. Vaša polovička skôr uvíta dobre naladeného muža, ako muža, ktorý len hundre a hromží na všetko naokolo. Taký muž za nič nestojí. Dobre oddýchnutý muž podrží svoju manželku, keď sa Jej v niečom čosi nepodarí. Nebude lamentovať a hromžiť za pripálený rezeň, ale jednoducho ten rezeň olúpe a tak ho skonzumuje, a môže si pridať aj nejaké ovocie k tomu, čo manželka možno i uvíta. Dopraje svojim chuťovým bunkám čosi dobré, a hneď sa Vám dvihne nálada. Áno, aj dobrý obed, či večera pri sviečkach, je vhodná na relax. Pripravte obed a pustite si peknú hudbu a spomínajte na Vaše šťastné spoločné chvíle. Aj o tomto je život. Do života patrí aj oddych a relax a tešenie sa zo života, aj pomocou chuťových či sluchových buniek. Načo ich dal Boh človeku? Tak, viete čo a ako, tak do leňošenia. Ale nepreháňajte to, bo nejaké vedecké objavy vznikajú aj pri lenivosti. Nejaký vedec sa pri lenivosti zamyslí a vzíde s toho ...