Area 51 1 diel

     „Keď sa tento fakt potvrdí, bude to znamenať, že My, ľudia na tejto planéte, sme akýmsi výtvorom génového pokusu, alebo výsledkom experimentu, či cieľom výtvoru inej kozmickej inteligencie.“ Hútal John Bukowski.

 „Snáď tomu uveria.“ Poznamenal Oleg Asimov, a pokračoval „Veď ako to je s tými  Jehovovimi svedkami, dokiaľ im nedokážeme život po živote, neuveria. A keď im ukážeme, pochybujú.“ Odvetil zamyslený Oleg Bukowski.

 „To je záležitosť viery, ale toto, budúci výsledok, je záležitosť rozumu, a logickej úvahy Nás ľudí, a k čomu sme sa pomaly a logicky dostali. Ved šrí šrímad A.C. Bhaktivédanta Swami Prabhupáda počas svojho verejného života nás vedcov stále bombardoval. Že mi vedci, sme ako osly, ktorý ťahajú a nosia svoje bremeno na chrbte celý deň, za trocha slamy denne. I za to, že sme začali z vedou od prostriedka, a nie od začiatku.“ Hovoril John Bukowski.

 „Že vraj sme sa vždy vyhovorili na to, že budú výsledky našej práce až v budúcnosti, a teraz ich nemáme.“ sťažoval sa Oleg Asimov.

 „Mal síce pravdu, ale nemal trpezlivosť, ktorá je pri výskume dôležitá.“ rozčúlil sa John Bukowski.

 „Podľa výskumu  skupiny na výskum DNK, čo riadil profesor Sam Chang , a teraz známych faktov značí, že títo upíry sú výsledkom hry na zmene DNK, ktoré sme sa pokúsili po dolapení týchto ľudí, ktorých považujú za upírov rozobrať ,a preskúmať .“ povedal John Bukowski.

 „Nechajme minulosť minulosťou, a poďme radšej spať, výsledky budú až ráno. Dnes mám toho už dosť. No i tak, som zvedavý, ako mohli týchto ľudí vôbec nájsť a chytiť?“ spitoval sa Oleg Asimov akoby sám pre seba.

 Čo nepoznáš ESP?“ prekvapene sa opýtal John Bukowski ,a pomaly vstávajúc zo stoličky v miestnosti v ktorej bol John Bukowski, zo svojím vedeckým kolegom Olegom Asimov, čo mali na starosť  a problém na už označenú tému.

 „Vlastne hej. Už som na to zabudol. Celkom mi to vypadlo z pamäti, od tej takmer dvojtýždennej práce s tými upírmi, do ktorých tlačíme krv, ktorú potrebujú iný ľudia na záchranu života. Akoby jej i tak nebolo málo:“ povedal Oleg Asimov.

 „Ale aspoň sa podarí vyhľadať v ich DNK, možno, i ich dlhý život.“ Zaprorokoval John Bukowski.

 „Pomocou ESP by sa mohlo toho zistiť i viac, nielen upírov, a ich výskyt vo svete. Napríklad i vylúštiť krížovku, ktorú mám už asi dva dni vo svojej izbe položenú na boku písacieho stola. Tak poďme spať, nemôžem sa dočkať zajtrajších výsledkov.“ povedal nedočkavý Oleg Asimov.

 „Nechajme sa prekvapiť, do rána je len asi sedem hodín. A som unavený.“ povedal ospalý John Bukowski, a poberal sa ku dverám spolu zo svojím spolupracovníkom za chrbátom.

 „Možno sa tvoje dohady –špekulácie - teórie- i doplnia o nové údaje, o ktorých ani netušíš, alebo ich vyvrátia, že ide len o duševne chorých ľudí, ktorý majú len iný organizmus.“ Poznamenal Oleg Asimov, ktorý zhasol svetlo za sebou a zamkol dvere, hoci nemusel, bo sú v priestore chránenom vojakmi. A jedná sa o Area 51, v ktorom podzemí nielen že sú trosky UFO, ale i tajne nájdený upíry. Ktorých práve skúmajú. Je tam i najnovšia kozmická loď, čakajúca na svoj prvý let.

Sen vedca Johna Bukowski

     „Lietať pomocou ESP -mágie, je jednoduché.“ Pomyslel si vedec John Bukowski pri večernej meditácii. „Ešte , že sa to tomu človeku podarilo presadiť a dokázať pomocou tých klubov to rozviesť do celého sveta. Vďaka tým obetavým členom toho klubu.“ Myslel stále vedec John Bukowski na tú spásonosnú prácu o mágii, spracovanej  pomocou členov historického UFO –klubu ,klubov na Slovensku. V myšlienkach sa už začínal krotiť, a pomaly utišovať ich prúd. No začínal pomaly pociťovať bio –energie, ktoré ho premiestňovali  do iného priestoru. Oči mal stále zatvorené, a videl vnútorným zrakom, i pociťoval bio -energie, ktoré ho unášali do inej miestnosti. Spánok akoby  utišoval bolesť, a prinášal kľudné spomienky, na to , ako opúšťa oblasť 51 z podzemia spolu z upírmi , ktorý ho vlečú pred sebou ako rukojemníka. Ďalej si vedec John Bukowski spomenul na miesto, kde uložil a do akého hangáru umiestnili kozmickú loď, ktorá je určená a vyrobená na medzigalaktické  kozmické lety. Bolo to tak reálne, že si pri meditácii otvoril oči, a pozrel sa na svietiace hodiny, na ktorých bolo práve sedem hodín ráno.

     Prekvapený vedec John Bukowski sa  postavil , a pozrel na hodinky, ktoré mal na ľavej ruke. Ten istý čas ukazovali. „čo som námesačný ? , alebo som meditoval celú noc ?. Veď neviem a zatiaľ nedokážem meditovať takú dlhú dobu, sotva pol hodiny. To je môj osobný rekord“ domyslel si vedec John Bukowski. No sotva vyšiel na chodbu, zavrel za sebou dvere svojej izby, videl ísť okolo ostrahu, ako naňho prekvapene pozerá.

     „Vy ste tu ?“ vyšlo z úst vojaka –ostrahy.

     „A kde by som mal byť ?“ prekvapene sa spýtal vedec John Bukowski ostrahy. „Aha, máte pravdu, už som mal byť na pracovisku, hned...“ nestačil odpovedať vedec, a už ho ostraha prerušila.

     „Vás predsa uniesli, ako že ste ...“ na chvíľu sa vojak –ostraha prerušil vo vete a pokračoval „Poďte so mnou !“ po týchto slovách schytil vojak –ostraha  vedca, a vliekol ho na iné poschodie do podzemia. Po chodbách sa pravidelne rozsvecovalo a zhasínalo červené svetlo –lampy, okrem bieleho svetla, určeného na orientáciu po chodbách. Červené svetlo značilo, že nieje niečo v poriadku. Po ceste stretali i ľudí, ktorý poznali vedca Johna Bukowského, a začudovane zazerali. Ostraha, čo viedla vedca dolu požiadala dalšiu osobu –ostrahy, aby  mu pomohla priviesť vedca do miestnosti určenej na osobné rozhovory. Viedli ho rýchlo, akoby vedec ani nebol človek, ale kus dreva. Jeden člen ostrahy zavolal vysielačkou :“Ostraha sektoru B1, vedieme uneseného do sektoru B5 na výsluch.“ Keď vyšli z výťahu, namierili  hneď do jedných z dvier, kde posadili vedca za stôl a kázali mu, aby počkal. “O chvíľu sem prídu, zamkneme Vás“ a zavreli za sebou dvere, a zamkli ako sľúbili. Prekvapeného vedca vyrušili v myšlienkach, keď si práve lámal hlavu nad problémom: “Bol to len  divný sen, halucinácia, či skutočnosť ? Veď som nevydržal  v tomto živote ešte tak dlho meditovať , celú noc“

     „Kde ste sa túlali, pán Bukowski ?“ spýtal sa vedca vojak –major Jim McArthur, ktorý má na starosti bezpečnosť v podzemí , ked vchádzal do miestnosti. „Kvôli Vám som celú noc nespal. Snažili sme sa Vás vyslobodiť z rúk tých upírov, alebo ste to neboli Vy ?. Inak, ako ste sa dostali naspäť, kto Vám pomohol, vari upíry ?“.

     „Mal som divný sen...“ nestačil ani dopovedať vedec Bukowski, keď mu v tom zabránil vojak –major Jim McArthur.

     „Ako to, že ste im pomohli k úteku ?“ začal zvýšeným hlasom „vari neviete, čoho ste sa dopustil ?“

     „Mal som divný sen, počas nočnej meditácie“ nedal sa odbiť vedec Bukowski, čo povedal smutno, pomaly a polohlasne, akoby to vravel len pre seba.

     „Vary chcete povedať, že veríte na sny a ich výklad , ktorý je stále vo hviezdach ?.Vedcami zatiaľ nedokonale prebádaný ?“ spytoval sa major Jim McArthur stále zvýšeným hlasom.

     „Mal som akúsi divnú príhodu, počas meditácie až do rána.“ Povedal vedec Bukowski.

     „To ste vydržali tak dlho meditovať ?,a čo to má spoločné z Vaším pomáhaním v únose z upírmi ?“ spytoval sa ďalej major McArthur „tak čo ? „zvýšil ešte viac hlas. “Kvôli Vám sme prišli o jednu z kozmických lietajúcich tanierov, originál. Ktorá bola vo výskume a dokonca funkčná. Odleteli ste z najdokonalejšou kozmickou loďou, ktorú človek doteraz postavil. Máme Vás zaznamenaných i z upírmi , ako prestupujete z našej UFO lode do lode kozmickej, ešte len pripravenej na prvý let. Čo mi poviete ?“ spýtal sa stále hlasným tónom major McArthur.

     „Čo Vám poviem ?...“ potichu začal vedec John Bukowski ,“ možno som bol unesený pomocou ESP, ktoré títo upíry, ako sa zdá ovládajú.“

     „ESP ?“ spýtal sa vojak –major McArthur „Tak to je  horšie než som myslel“ povedal kľudnejšie, z veľkou vážnosťou vystrúhanou v tvári. „To musím ohlásiť veľmi vysoko, veď ide o možné nebezpečie nákazy mimozemšťanov upírmi. .Zatiaľ Vás preskúmajú, či Vám neublížili a pôjdete pracovať oddelene, aby ste neutiekli , či neprezradili pomocou ESP upírom naše úspechy v pátraní o ich možnom výskyte v neviem ktorej časti vesmíru. Aspoň Vám poviem utešujúcu správu, Vaše teórie o tých mimozemšťanoch, ktorý nás stvorili zmenou DNK, pomocou ich programovania sa ukázali za správne. Len sa musí zistiť, či ten Billy Majer a Tí ľudia v Čechách majú pravdu, s tým ich vysvetlením, že sme výsledok mimozemšťanov –Bohov, čo si Nás vyrobili na svoju ochranu. No dlho to nepotrvá, ani nesmie, veď ide o veľa. Naši experti v ESP budú mať čo robiť ...Tak odchod, pán Bukowski. A prácu Vám prinesú do Vašej izby, a popri nej si namáhajte Vašu pamäť, možno si spomeniete na niečo, čo Ste počul. Mohli totiž hovoriť o svojich plánoch.“

     „Možno si spomeniete“, pomyslel si John Bukowski vo svojej izbe, keď ho zamkli a ostali zvonku  strážiť. Oknom utiecť nemôže, bo sú v podzemí.

     Po použití toalety, oholení sa a naraňajkovaní, mu priniesli materiál, na ktorý  čakal, ktoré len potvrdili jeho doterajšie teórie. Po asi hodinovom uvažovaní nad materiálmi, ktoré mu priniesli, začal meditovať. Počas meditácie si zvolil riešiť problém o materiáloch, ktoré doteraz o upíroch čítal. Chcel sa dostať do hladiny Alfa a uvažovať v nej, o už spomínaných výsledkoch , ktoré mu priniesli kolegovia ostrahy pred hodinou.

Meditácia vedca Johna Bukowskeho 1

     „Sú smrteľne alergický  na svätenú vodu, na hoci čo, čo je posvätené. Tak isto na posvätné hostie, svätené víno, posvätný Krucifix ( krížik z p. Ježišom ), a strieborné, či zlaté posvätené náboje do pištole, a ktovie čo ešte“ hútal vedec Bukowski v hladine Alfa, „Vyzerá to tak, že sú i takmer nesmrteľný, majú možnosť pomocou duševných  schopností sa zmeniť, unášať ľudí vďaka mágii. No prečo ma uniesli, keď mohli sami utiecť pomocou ESP ? Asi , že u nás v podzemí sú ľudia, čo majú, či čo sú posvätený –pokrstený ?...asi. No ako to že tunajší mimozemšťania, čo sú u nás, nezistili včas ich schopnosti, a plánovaný únik ?, možno sú tiež  zastaralý  i hoci sú ďalej v poznaní než My, na tejto planéte. Zobrali si aj banky z krvou, ktorú im dávali na stravu, ako dlho im asi vydrží ?. Keď boli na tejto planéte, nebolo by možné že sú i na iných planétach ?, alebo nie sú  ?. A My sme im dovolili utiecť im, a hlavne ja. Ale som tomu dal !. Teraz sú v bezpečí upíry, no v nebezpečí sú životné formy na iných planétach, poprípade i vesmírne, cudzie civilizácie. Ako ich nájdeme, veď čo my priniesli materiál, a čo viem z TV, že kozmická loď, čo bola pripravená na štart, v ktorej unikli, dokáže vyvinúť dosť veľkú rýchlosť na to, aby sme ju dostihli za oveľa dlhšiu dobu, než preletí unesená loď. Ostatné kozmické lode, čo sme vyrobili na tejto planéte, sú oveľa pomalšie. A kde ich máme hľadať ? a ako rádiový signál sa pohybuje priestorom pomalšie než tá nová unesená  kozmická loď. Do ktorej časti vesmíru máme nasmerovať Hublov teleskop a rádiové i radarové antény, poprípade i družice ?. Počkať, Oni ovládajú ESP, u Nás na Zemi sa predsa pred nedávnom dokázali schopnosti ESP. Môžeme to skúsiť na tomto systéme.“ Vedec skončil meditáciu a dal si zavolať majora Jima McArthura, ktorý ho predtým vypočúval.

Vojak –major Jim McArthur vstúpil do izby vedca Johna Bukowskeho z videom pod pravou rukou, a v ľavej ruke držal videokazetu. Zdvihol ľavú ruku a povedal „Tu Vás máme, ich útek a Váš únos. Zachytené bezpečtnostnímy kamerami. Dokonca i snímané pri akcii, keď Vás odvážali ako rukojemníka ku kozmickej lodi. Len je to trocha tmavé, veď bola noc, keď Vás uniesli. Ešte to nie je dobre spracované, ale pracuje sa na tom, aby bolo vidieť i ten najmenší detail.“ Rozhovoril sa  major McArthur, a postupne vošiel do miestnosti. Na stôl položil video a kazetu. Napojil zariadenie k počítaču a vložil kazetu do videa. „Chceli ste si ma dať zavolať, našťastie sme získali tento záznam, dali ho do jednej videokazety a priniesol som Vám to. Stihli sme to i Vy i My. Tak, čo Ste si spomenul ?“ skončil major z otázkou.

     „Mohli by sme zistiť ich cieľ vo vesmíry pomocou ľudí, ktorý sa dali na cestu overenia ESP. Bo uprchlíci môžu byť už neviem kde vo vesmíre. Ešte šťastie, že kozmická loď sa dá nájsť, aspoň podľa letu smerom od Zeme v začiatku jej letu. Až pokiaľ sa nevzdialila vyššou rýchlosťou rádiového a radarového signálu. No mohlo sa stať, že po čase mohli zmeniť smer letu, čo Nás stavia do nevýhody. Ale  aby sa tomu dalo predísť, ak by sme sa obrátili na týchto spomínaných ľudí, čo začali svoju mimozmyslovú  činnosť ovládať a učiť sa ju. Ak ani oni nebudú  vedieť, budeme sa musieť obrátiť na Východné štáty, do kláštorov, kde si cvičia ESP už celé storočia.“ Povedal vedec Bukowski.

     „Je to dobrá myšlienka, ale už sa uskutočnila. Požiadali sme ich o pomoc. O pár hodín by mali byť na ceste, bo musia ešte dokončiť meditácie, a rôzne cvičenia. Aby nevyšli  zo cviku. A Vy Ste si už spomenuli ?“ spýtal sa zvedavý major Jim McArthur.

     „Nad tým som neuvažoval“ priznal sa  vedec Bukowski. „Zatiaľ som myslel len na nebezpečenstvo aké hrozí vesmíru, ak by prežili. Koľko asi vydržia, keď majú banky s krvou.“

     „Zobrali všetko, asi na tri mesiace by to malo vyjsť, podľa toho, ako budú šetriť. Keďže Ste neuvažovali nad únosom, máte možnosť. K dispozícii máte videokazetu a vlastnú pamäť. Veľa šťastia pri objavovaní Vašej pamäte. Literatúru na to máte, tak...do práce.“ Skončil rozhovor major McArthur, a odišiel. No medzi dverami ešte dodal „Ak si spomeniete, stačí zavolať pomocou telefónu, alebo cez stráž, ktorá stojí pri dverách z vonku. Oni zavolajú vysielačkou, ak nepôjde telefón –náhodou.“

Meditácia vedca Johna Bukowskeho 2

     „Video záznam hovorí jedno, ale pocity sú príjemné, akoby ani nešlo o násilný únos. Musia dokonale ovládať silu vôle, tak isto musia dobre poznať mapu mysle, keď dokázali mi ju zahaliť. No nie celkom, bo viem, že nešlo o sen. Ale ich reč –hlasy som nepočul, lebo si nespomínam. Hovorili vôbec ?, že by si to naplánovali dopredu ?...Aha naprogramoval som im kozmickú loď do súhvezdia... akého, biely závoj zase výpadok... áno od Zeme asi dva svetelné roky je smer naprogramovaný... kde ?, zase výpadok. Takže let je asi naprogramovaný ako niť v uzle. Nehodno zistiť, kam leteli. Tu by pomohla jedine hypnóza, ak ani tá nie, tak len náhodná spomienka. Čo tu robí menšia vesmírna loď, vari nechce dotiahnuť... dosť, ukľudniť myseľ a vyčistiť hlavu od vedľajších myšlienok.“ A vedec John Bukowski ,začal pomaly svoje myšlienky pozorovať, a nič si o nich nemyslel. Išli v hlave jedna za druhou, až sa nakoniec vyčistili a zostal takmer bez myšlienok. Ukonal vlastné myšlienky a sústredil sa na svoj problém. „Veď bol unesený , a pomohol uniknúť. Takže je z väčšej časti vinným. A to sa trestá, ktovie ako dopadnem. Možno by sa to dalo, postaviť –prerobiť menšie lode z týchto starších. No muselo by sa to konať rýchlo, akoby tí, zo schopnosťami ESP mohli dovtedy bezpečne určiť, kde sa nachádzajú uprchlíci. Než ty staré kozmické lode prerobia, a než to zistia, kde sú , to potrvá dosť dlho. Tu ide o čas. Aha, medzi bankami z krvou vezú si i hlinu , ktorú ešte nepokrstili za pomoci hostie, či svätenou vodou , čo im priviezli bádatelia a vedci z miesta, kde mali svoje korene. No čo truhly ?, žeby  si ich vyrobili  v kozmickej lodi z materiálu na úpravy, údržby, a opravy vesmírneho korábu ?. Zase vedľajšia myšlienka, no dôležitá. Sústrediť sa treba na smer letu, aspoň na počet hviezd viditeľných okom z povrchu Zeme. Leteli smerom k súhvezdiu Pegas , Vodnár, Ryby , Baran,... to by som len hádal. No stačí, už musím končiť, už som unavil vedomie.“ A skončil meditáciu, po nej sa venoval tomu záznamu asi desať minút, keď si spomenul, že počas poslednej meditácie prišiel na na riešenie.

     „Tak spustite, čo ste si spomenul.“ spýtal sa major Jim McArthur, pri príchode do izby vedca Bukowskeho, ktorý si dal zavolať majora McArthura.

     „Myslím, že mám riešenie, no nejaký čas zaberie, než dohoníte tých uprchlíkov.“ A rozpovedal mu to, čo počas meditácie videl v predstavách  a v pamäti.

     „Takže Ste im naprogramovali kozmickú loď, ktorá poletí nejaký čas cik-cak v našej slnečnej sústave a v jej okolí, aby Nás zmiatli, a až potom na cieľovú galaxiu. Rozumné riešenie, ale nie pre Nás. Ten nápad z tými kozmickými loďami, ktoré sú už zastaralé sa už prerábajú, už inžinieri a teoretici  pracujú na plánoch, ako ich prerobiť na úroveň prototypu, ktorý Nám uniesli -ukradli. Možno, že budú o niečo rýchlejšie, bo počas noci sa jednému vedcovi –inžinierovi podarilo vypočítať a nakresliť o niečo rýchlejšiu pohonnú jednotku na vesmírne lety. Takže je to už len otázka času. Ďakujem za nápad o tých lodiach, na iný Naši pracovníci boli rýchlejší než Vy, ale i tak, bádajte ďalej. A hlavne namáhajte svoju pamäť v hraniciach reality, nie snu. Teraz si oddýchnite, a skúšajte namáhať pamäť, kam asi mohli letieť –smer letu, ale konečný smer letu. Niesom síce psychológ , no možno by Vám teraz hypnóza asi ublížila. Ak by sme sa snažili po tomto, čo ste zažili, vyvolať Vašu pamäť. Možno za pár hodín, alebo až za dva –tri dni, ako sa budete cítiť. Záleží len ne Vás. A teraz Vám odporúčam voľnú zábavu, ako napríklad čítanie bez rozmýšľania, či sledovanie TV programov, video filmy ľahšie žánre, alebo počúvanie hudby. Poprípade i spánok, skrátka niečo na ukľudnenie mysle. Veď Ste toho asi od polnoci do teraz zažili dosť, ale Vy Ste stavaný na podobnú námahu, veď Ste vedec. Mimochodom, o chvíľu Vám prinesú obed, prajem dobrú chuť a hlavne oddychujte. Bo Ste kľúč k ich odhaleniu úniku, možno, ak náhodou si spomeniete, ohláste sa.“ Skončil major reč a zavrel za sebou dvere, a stráž z chodby ich zamkla.

„Sen“ vedca Johna Bukowskeho 1

     „Aké neľútostné, ale pekné hory, kto vie čo sú to za hory. Ak tie domky ... ved sú to čínske stavby, aké sú vidieť len v starobylej Číne, že by Tibet ?, tí mnísi ako naozaj. Pekné sú miestnosti, v tomto chráme...chodba tmavá, a mnísi v hábitoch, čosi si mrmlú –mantri ? . „Prídeme k Vám, no musíte začať Vy !“. Ako to že som tomu mníchovi  rozumel, i keď hovoril čosi tým ich národným jazykom. Je to asi... ktorý mních to klope na dvere, veď všetci sedia. Možno je to niekto od zadu, no nemôžem sa otočiť, pre... ktosi opäť klope na dvere, ešte stále sa nemôžem otočiť. Bio –energie cítim, biely  tunel, všetko sa rýchle pohybuje –alebo sa pohybujem ja?. Tma, skúsim otvoriť oči –aha, opäť šero, takmer tma. Môžem pohnúť nohou. Veď som na posteli vo svojej izbe, opäť ktosi klope na dvere.“

     „Už som myslel, že Vás opäť uniesli“ začal reč medzi dverami major Jim McArthur. „Zdá sa, že ste akýsi opatrný, ked ste sa zamkol vo svojej izbe, a kľúč Ste nechali v zámku dverí. Čo Vám nestačí stráž pred dverami ?“

     „Už nestačí.“ Zapochyboval vedec Bukowski. „Uniesli ma –dušu, namiesto tela, že pomôžu, no máme začať My. Asi chcú, aby ich vláda, či niečo podobné u mníchov nadradený pustili k Nám, do Ameriky. No prečo sa ozvali, veď máme cvičencov na ESP, načo Oni ?“ nechápal vedec Bukowski.

     „Ste si istý, že Ste sa dobre prespal, a oddýchol si ?“ spýtal sa major.

     „Asi budem musieť pochybovať, že išlo o sen. Veď to bolo veľmi silno prežité, dokonca sa moje akoby chvelo, ale ja sa netrasiem. Akoby sa telo rozplývalo do priestoru na všetky strany“ uvažoval vedec Bukowski nahlas.

     „Pravdepodobne ďalšie ESP, čo už s Vami máme robiť ?...takže mnísi súhlasia. Ak pohoria cvičenci ESP zo štátu Ameriky, požiadame ich o pomoc. Pán Bukowski, napíšte čo Ste zažili a odovzdám to týmto, čo prišli na pomoc zo 

schopnosťami ESP. Nejako to skúste do rána napísať, aby nemuseli dlho čakať. No usudzujem, že asi budú nejako v noci cvičiť duševné cviky -kvôli cviku- aby to nezabudli. No o chvíľu bude večera i u Vás. Povedal, a zmizol za dverami.

     Vedec Bukowski sa navečeral, šiel na toaletu a do kúpeľne. Spísal niečo –čo si zapamätal i voči tomu, že neveril všetkému, a ani sa mu nechcelo veriť, čo prežil. Odovzdal čo napísal, a šiel spať.

„Sen“ vedca Johna Bukowskeho 2

     „Aký pekný deň. Pekné stromy na západe, pri zapadajúcom slnku. Nádherné oblaky do červenej farby, z pekným farebným prechodom do belaso modrej. Slnko zapadlo, škoda. No sú vidieť pekné modré... zrazu sa zotmelo. Aspoň sú vidieť hviezdy, i mesiac je vidieť. Alebo je mesiac lebka ?, biela zubatá, ktorá mi hrozí zubami, akoby tesákmi. Cítim ich už pri hrdle. Tupý, studený vietor, páchnuci ako hnilé telo, odporný zápach po starobe. Akoby som si neumyl zuby niekoľko dní, možno týždeň, a k tomu ten zápach. Chcem... nejde to, ani z ľavou, ani z pravou rukou sa nedá hýbať. Skúsim nohy... mám ich vôbec ? Veď nemôžem pohnúť telom, kde som. Všade okolo je tma a strašný zápach, ktorý cítim pri hrdle, akoby sa približoval čoraz viac k hrdlu... upíry ? ... upíry !... a kde sú, veď nič necítim... Z hrude mi odpadol, môžem volnejšie dýchať. Ide to ťažko. No treba opäť jogu, a dolný dych, nácvik i horného hrotového dychu, i strednú časť hrudi. Všetko naraz, pomaly prehlbovať, moje srdce. Cítim srdce, konečne. Pocit krásneho dňa, a znovu pekný deň. Pekné stromy na západe, pri zapadajúcom slnku. Nádherné oblaky do červenej... nie do žltej farby. Akoby  sa všetko strácalo, všetok obraz. No aspoň tie žlté oblaky, ktoré sa rozširujú do okolia a prichádzajú ku mne, a cítim ich, a znovu viem a ovládam celé telo. Môžem pohnúť nohou i rukou. Ale cítim celé telo ako sa pomaly vibrácie utišujú a počujem nádherné ticho. Také nádherné, ničím nerušené, ticho. Len tie ruky a nohy, síce ich môžem ohnúť no to trocha i nepríjemne svrbí –vibruje, no ustupuje svrbenie –našťastie. Ticho preráža akési mrmlanie, aha mnísi, a znovu tí istý, ako predtým. Žeby ma opäť vytiahli z tela ? „Áno, daj si pozor, potrebuješ, prídi , pôjdeme... až príde čas.“ A opäť ticho „Otvor oči.““ Som opäť vo svojej izbe, v Area 51“ no na viac myšlienok sa nezmohol, keď v tom počul v hlave: „Nemedituj,  gymnastickú jogu cvič, a čaruj z energiami, ako v postupoch ESP, čo máš k dispozícii –tvoja cesta čchi –Tao.“

...“čo to bolo ? ...už druhý raz telepatia –či tretí ?, a ten hlas a mrmlanie mníchov, varovanie ? To je skutočné ESP ?, alebo som súci do psichiatrickej liečby ?“ spytoval sa sám seba vedec Bukowski. Ked sa pozrel na hodiny, bolo pol tretej v noci, ktorá sa schilovala  k ránu. V miestnosti bola skoro tma, pri nedostatočnom osvetlení, ktoré svieti len pri spánku sa zo steny začala formovať akási postava, akoby z hororového príbehu. Znova vedec Bukowski začal pociťovať ten odporný zápach po starobe, ktorý sa začal rozvievať po celej miestnosti. Tá postava sa začala pohybovať smerom k vedcovi Bukowskemu, ktorý stál ešte v polospánku, a ešte ospalý prekvapene pozoroval tú postavu. „čo zač je tento úkaz, ešte spím ?, alebo... nemôžem sa hýbať, zase sa mi chveje telo. Je to len jedna postava ?, alebo dve ?, či dokonca tri ?. žeby to boli tí mnísi ?, ale čo chcú... ooch, nechce sa mi ani myslieť, oťaželo mi celé telo. Čo to je za buchot, prečo som taký, asi som spadol. Kde som to, všade pološero...nie tma. Čo to... čosi sa rozbilo, tma spánok mi je treba... opäť som ľahký, môžem hýbať rukou, no je priesvitná, prečo... vidím tri postavy, ktoré sa stále viac približujú k nejakému telu, chudák, asi je na tom zle. Nejaké zvláštne osvetlenie... veď lampa na stene je rozbitá, ale vidím i tak. Síce vidím šero, ale vidím. To telo, prichádzajú k nemu, obklopujú ho... čo to opäť žltá farba a cítim odporný zápach a veľmi ma bolí celé telo, ktoré sa celé chveje. Prečo je tma ?, veď som pred chvíľou videl... rozbitú lampu na stene. Prečo sú viečka také ťažké, veď ne... vďaka Bohu, môžem hýbať i viečkami. No je stále tma. Mám viečka otvorené, či zatvorené ?. Tak nevidím, ani tak. V akej polohe mám viečka zatvorené, a v akej polohe... biele svetlo, a dosť silné, radšej zavriem oči. Nejde to, prečo vidím to svetlo... aha, biele bytosti. Opäť neviem, či mám oči zatvorené, alebo nie. Stromy, záhrada, príjemný deň. Slnko svieti, je tu teplo. Cítim, že necítim tie hrôzostrašné bolesti v celom tele. Stojím na chodníku, ktorý vedie k nejakej obrovskej stavbe, ktorá pripomína veľmi pekný hrad. Postavený a vymaľovaný na bielo. Mám ísť po tej ceste ?, alebo do záhrady, na lavičku, na ktorej sedia i iný ľudia a sú veľmi šťastný. Ako viem, že sú šťastný ?. Kde to vlastne som ?. „Záhrada Eden, raj“... počul som za sebou hlas, príjemne naladený. Otočiť som sa chcel, no nešlo to. „Si vysilený vôľou iných“ opäť som počul. Použi na pohyb svoju vôľu, jednoducho..., mysli na pohyb, a otočíš sa..., nepochybuj, tie bytosti na lavičke sú naozaj šťastné, a aj ty budeš, ak vykonáš v hmotnom svete, čo máš. No môžeš to ukončiť už teraz, iný dokončia prácu za Teba, no už to nebude ono. Tu si kľúčom priamo, iný by museli ísť z veľkou okľukou... chceš ?. Ešte som nestačil ani odpovedať a bol som...“.

     „No tak, už sa preberte Bukowski. Mnísi sú už na ceste... snáď sa preberie“ –počul hlas vedec Bukowski.

     „Mal by Nás počuť, je pri zmysloch... aha, už sa hýbe...“

     „Kde som ? spýtal sa vedec Bukowski.

     „Na ošetrovni, lepšie povedané v nemocnici na Area 51“ odpovedal major Jim McArthur. „Ste v poriadku ?, môžete sa hýbať celý ?“

     „Myslím, že hej“ povedal vedec Bukowski.

     „Utrpeli Ste otras mozgu“ vysvetľoval ošetrujúci lekár, a dodal tak, aby to počul i major McArthur.

     „Vzhľadom na to, čo Ste prežili, tie duševné prejavy mimo tela, a tento otras mozgu, by Ste potrebovali byť pár hodín sám, v samotke, alebo v prírode pri vodopádoch, či v lesy, aby Ste počuli šum vetra, alebo šum padajúcej vody. V lese by Ste potrebovali počuť vtákov a šum filozofie.

     „Vedec Bukowski, vedec Bukowski“ počul už známi hlas vedec Bukowski, no len nevedel komu patrí. „Zase biele svetlo, no už nie také intenzívne ako minule.“ Pomyslel si vedec Bukowski.

     „Zdá sa, že opäť začínate myslieť, čo veľa duší nedokáže, v takom stave ako Ste. A čo Ste zažil posledných pár dní. Po prepustení z lôžka budete potrebovať opäť nabrať fyzickú silu, bo Ste v nebi už šesť dní. Bo vypadol prúd v nemocnici a prístroje na ktoré Ste boli napojený –Vaše telo- prestali pracovať. Po opätovnom spustení Vás síce zachránili, ale Ste v kóme. Po Vašom návrate do tela, čo bude za okamih, len meditujte, oddychujte a relaxujte. Až Vás prepustia, cvičte fyzicki, no opatrne, a potom ďakujte Bohu, veď On je Váš Otec, priateľ, učiteľ a Vaša jediná spása, ktorá sa u Vás na Zemi a vo vesmíre prejaví akosi, ako v Tibetských mníchoch, ktorých informoval o udalosti svojich Božích služobníkov, a súhlasili zo svojím poslaním na utečencov, zlodejov, únoscov, vrahov v pár bytostiach, ktorý si hovoria upíry... Premýšľajte o tomto –o tejto situácii v ktorej Ste. Našli Ste u Boha priazeň, nezmárnite ju –choďte...“

     „Koľko je hodín, a dátum ?“ spýtal sa vedec Bukowski.

     „Skúste otvoriť oči, a nehovorte.“ počul vedec Bukowski, akúsi nespisovnú Angličtinu.

     „Vy Ste tí mnísi ?“ spýtal sa vedec.

     „Nie, som v tejto miestnosti mních iba Ja, Vy Ste vedec, a to sme dvaja. Nik viac tu nie je. Máte nejaké želanie ?“ spýtal sa mních Thong –wen –Lin.

     „Potrebujem na toaletu, a som hladný.“ povedal vedec Bukowski.

     Mních vstal, nič nepovedal a odišiel. Onedlho prišiel lekár z ošetrovateľom, a odpojili prístroje, aby šiel na potrebu. V ošetrovni pobudol asi tri hodiny na prezretie lekárskych posudkov, a poslali ho do svojej izby, za prítomnosti mnícha a ošetrovateľa. Ošetrovateľ spolu z mníchom pri chôdzi držali vedca Bukowskeho, aby nestratil rovnováhu, a mohol ísť rovno, po svojich oslabených nohách. Občas mali i prestávky krátke, kvôli vedcovmu oslabenému telu. No do vedcovej izby prišli. Keď vedca poučil ošetrovateľ, ako má jesť vitamíny, stravu, a piť tekutiny, a ako sa má starať o svoje telo, odišiel zo slovami „Ak niečo, zavolajte, na stole máte telefón.“ A zavrel za sebou dvere, pri ktorých stála stráž, z vonka.

     „Vaši učni, o cvičeniach mimozmyslového vnímania toho veľa nevedia, však ? ...inak by sa vystríhali na spätnú akciu svojich vnímaní, o nazeraní do iných bytostí ich duševného sveta:“ začal reč mních Thong –wen –Lin. Ale o tom neskôr, teraz Ste na rade Vy. Viem že sa Vám teraz nebude chcieť meditovať, po zážitkoch mimo tela, ale i tak, skúste, budem Vás viesť, aby Ste si oddýchli. O Vašich cvičencoch mimozmyslového vnímania sa teraz starajú moji priatelia, tiež mnísi, tiež učitelia. Dávajú im, u Vás tomu hovoria lekcie, a cvičiace postupy potrebné pre mágiu, ktorú pochopia až po čase, keď odcestujeme späť do Číny –Tibetu.

Ľahnite si, zatvorte oči a sústreďte sa na dýchanie. Teraz Vás budem sprevádzať po ceste, ktorou Ste ešte nešli. Cítite sa ľahký a vidíte i počujete šum vodopádov a stojíte v nich, pod tečúcou vodou. Ale necítite nič, iba veľkú, ľahkosť, splynuli Ste z vodou.“ Hovoril pomaly mních Thong –wen –Lin.

      Vedcov zážitok: „Vyzerá to tak pekne, voda padá cezo mňa, no ju necítim, počujem jej šum, tak ako to vravel mních. Nádherne šumí, padá. Vidím elementárne častice vody, elektróny, toto, sú protóny, krásne zafarbené, akoby sa premieňali na priesvitno modrú, žltú, až sa stala priesvitnou. No teraz sa zafarbujú  na bielo, pomaly, ale iste. Už sú elementárne častice, čím viac tým väčšie, a ja akoby som sa zmenšoval. Zafarbujú sa na  bielo, všetko je biele, a ja som opäť veľký. Stojím na niečom bielom, alebo je to len hmla ?...ktorá je všade navôkol ?.“ „To je žiara všemohúceho, ktorú vidí len málo ľudí, a tí ktorý ju vidia, prosia o to, aby ju nevideli, a mohli zazrieť Pána.“ začul vedec Bukowski.

      „Vedec Bukowski... vedec Bukowski, zobudťe sa, musíte sa zobudiť.“ Naliehal mních Thon –wen –Lin.

      „Prečo ?“ spýtal sa vedec Bukowski.

      „Lebo sa musíte posilniť, a potom fyzicky cvičiť.“ Dodal mních. „Vaše telo je slabé, je čas ho spevniť, aspoň zhruba.“ hovoril mních.

     Po rannej toalete, raňajkách nútil mních, vedca na krátku gymnastickú jogu, pri ktorej vedec zistil, že má telo v dosť dezolátnom stave, bo sa nemôže zohýbať tak, ako mních. Po ľahkom zohriatí svalov, čo trvalo asi trištvrte hodiny doprial mních vedcovi, krátku pauzu, slabých päť minút a začali zo strečingom. Po ňom bol vedec unavený, no dlho tiež nebola prestávka. Len čo opäť začali cvičiť, začali na vedca Bukowskeho prichádzať divné stavy vedomia, akoby nebol schopný koncentrácie. Vedec to oznámil mníchovi, tak prestali a spýtal sa mních:

     „Duša je v tele, čo je vyššie... nad vedomie,... nad vedomie sa spája z Bohom... musíte mať preto vieru v Boha, vo vyššiu moc, ktorá riadi a radí vedomiu, a vedomie je duch, čím sa živý duch ?... vierou, preto majte vieru. A viera Vás udrží pri hocičom. Teda viera je základ,  tak ako je duch v tele, preto myslite na pohyb tela, čo robíte, robte i v mysli. Myseľ je tam, kde je cit, reagujte na pocit v tele, čo vzniká pri pohybe. Kde je Vaša ruka, tam je i myseľ. Pretiahnite myseľ do ruky, ktorou pohybujete, a zotrvajte v pohybe ruky, i v pohybe mysle zároveň. A teraz to cvičte.“

     „Vedec Bukowski chvíľu premýšľal o slovách  mnícha, a začal pomaly vykonávať, čo vravel mních , ktorý sa posadil na zem, a sledoval vedca, a na žiadne otázky mu neodpovedal, a sem –tam si niečo „mrmral“ pod nosom, asi mantri, a z času na čas opakoval polohlasne „Len cvik robí majstra.“ Čo počul i vedec Bukowski. Zo začiatku to vedca rozrušovalo, no po nejakých dňoch si na to  zvykol. Samozrejme, že mních doprial vedcovi i oddych, no len tak dlho, aby sa  nezbláznil. Pomaly ho začal učiť i bojové umenie, ktoré cvičí kvôli bio –energiám, aby ich lepšie vycvičil –a dal do sebakontroly, bo hrozilo, že sa mu –vedcovi vymknú z rúk, a bolo by zle. Po niekoľkých dňoch sa mních spýtal vedca:

     „Ste vedec ?“

     „Zatiaľ áno.“ Odvetil pokojne, ale prekvapený otázkou mnícha, vedec.

     „Tak sa pustite do práce, všetky úlohy som zakázal Vám nosiť, kvôli výcviku. No teraz si do cvičenia zaraďte i prácu –myslenie, pri tom Vás rušiť nebudem. Keby niečo, obráťte sa na mňa telepaticki –nejako musíte začať. Bohu ďakujte, a verte vo vyššiu moc, čo Vás vyslobodila zo spáru zla, ale neverte hocičomu. Každý z telepatiou začne zvyčajne vidinami, Vy si ich trieďte. Počas cvičení budem s Vami fyzicky, no pri myslení Vás opustím. Naučím Vás ešte bojové umenie, aspoň základ, ako narábať z bio –energiami počas cvičení. Budem z ostatnými majstrami. Fyzicky sa môžete obrátiť na mňa, či iného majstra, a spýtať sa na daný problém, poprípade i niečo precvičiť, mimo cvičení skúste telepatiu, a potvrďte si ju cez telefón do mojej izby. Onedlho Vám prinesú prácu, dovtedy si oddychujte.“ Skončil  reč mních a vyšiel z izby. Vedec si konečne vydýchol, a na posteli oddychoval pozeraním sa na strop. V tejto polohe vydržal až dokiaľ mu priniesli prácu. Medzi čakaním na prácu a odchodom mnícha myslel vedec na tých cvičencov ESP.  „Veď čo o Nich počul, že ich upíry nainfikovali akousi zlou myšlienkou, ktorá im uškodila, bo si nedávali pozor, a ak si dávali, nevedeli o akomsi vedľajšom spätnom účinku. Bo sa naviazali priamo na neexistujúcu dušu upírov, na ich ego bez –ducha. No asi majú astrálne telá, ale nemajú dušu. Astrálne telá musia mať, veď dokážu zmiznúť z kozmickej lode, ktorá sa pohybuje niekoľko násobnou rýchlosťou než svetlo, až na Zem, do mojej izby v Aree 51. Potvrdiť, to nemusím, že majú astrálne telá, bo sú schopný sa týmto spôsobom sa premiestniť, na čo sú potrebné astrálne –hmotné a jemnohmotné telá. No vedcom sa ešte nepodarilo zistiť, koľko ich je. V tomto ohľade musíme brať do úvahy len východné náboženstvá, ktoré o tom učia... Zlá myšlienka od upírov, musí byť naozaj zlá, bo cvičencom ESP uškodila, a im asi uškodí tak isto, ako mne. Presne tak, ako teraz, nemôžem sa pohnúť, chce sa mi spať. Ani sa mi nechce myslieť, čo teraz, asi ma tie duševné cvičenia vysilili, zase ten zápach po hnilobe, starobe a neumytých zuboch... upíry, ďalší útok, prečo ich nevidím, je všade tma, ako ma to učil ten mních ?... sústrediť sa na vnútorný zrak, snažiť sa vidieť i to, čo je naokolo... konečne som otvoril oči, už nepotrebujem vnútorný zrak. Takmer tma, zase som inde, no kde ? ... v nebi ?...kde som bol pred nedávnom niesom, tam bolo svetlo a príjemne, tu je takmer tma, a niekoľko postáv okolo mňa v tmavom páchnucom odeve a bielymi „tesákmi“ v ústach. Prikrádajú sa pomaly ku mne, no nemôžem kričať, hrozné, nemôžem sa ani hýbať, bo ležím na niečom tvrdom, asi na dreve, alebo na kove ?... opäť sa mi motá hlava –ako pri duševných cvičeniach z mníchom, a tie žlté a biele energie. Kričím, prečo ?... veď som ... kde ?.., opäť na mäkkom, akoby na svojej posteli v Aree 51.

     „Vedec Bukowski, vedec Bukowski, už nekričte, Ste opäť v bezpečí, mnísi zisťujú kde je kozmická lod. O niekoľko týždňov ich budeme mať. Možno to nebude ani trvať niekoľko týždňov, ale len niekoľko dní. Bo tie menšie lode už budú o niekoľko dní hotové. Čo nie je otázka plánov, ale otázka času, asi pár dní.“

     „Podľa mníchov, sú upíry v súhvezdí Plejád. Tam je inteligentná civilizácia, ktorá mala na Zemi kontaktérov, už neviem presne, no asi v rokoch 1960 až podnes. No je pravdepodobné, že mali títo UFOnci s Nami pozemšťanmi kontakty dávno pred týmto rokom 1960. Hovorím niesom si istý od ktorého roku, berte to orientačne. Ako prvý zaznamenaný kontaktér z týmito bytosťami bol Billy Meier, a odvtedy bolo viac kontaktérov s touto civilizáciou, no po čase sa ukázali  títo kontaktéry ako podvodníci, či vedomí, alebo nevedomí. Buď vedome klamali , alebo ich kontakty telepatické boli ako schizofrénia, fantázia, alebo sa napojili na ľudí zlý duchovia. Toto odhalenie prišlo priamo od PTAAHA, veliteľskej flotily z plejád. Až v roku 3.2.1995 bol Eduard Albert Meier, na jeho narodeniny zbavený mlčanlivosti, ktorú pred 20. Rokmi dostal od Plejáďanú. Tento Meier, mal prezývku Billy, a žil vo švajčiarsku.

     Vaše teórie sa potvrdili i s tými správami od Billiho a týchto mimozemšťanov. Čiže sme akýmsi králikmi inej civilizácie, Našich Bohov –mimozemšťanov, ktorý si Nás vďaka manipulácii z génmi DNK reťazci vytvorili na svoju –Ich obranu prd inými, zlými civilizáciami. A v tomto reťazci DNK, čo sa javili ako zbytočné, je naprogramovaný postupný úpadok žalúdka a jeho postupnej zmeny na krvilačnosť –túžbe po krvi. No upírie telá sa postupne premieňali na príjem a stravu krvi, takže nemuseli už jesť iné, no stávali sa čím viac závislí od krvi. Čím menej konzumovali bežnú stravu, tým viac potrebovali krvi na svoje prežitie. Podľa mníchov, čo hovorili , máme sa obrátiť na iných mníchov, zo znalosťami posmrtného života a karmi, alebo sa obrátiť na mníchov zo znalosťami karma –jogy. Ďalej Nás oboznámili z krátkou informáciou, že upírov drží pri živote ich sila vôle, no nie duša. Jedná sa o akýchsi plobohov, bo nemajú dušu. Ich túžba v minulosti za života, bola tak silná, že za pomoci DNK reťazca a vďaka ich obrovských schopnostiach pri meditácii, zažili veľa krát nirvánu, až postupne sa dopracovali do stavu neexistencie duše. A v nej vďaka DNK, sa stále nachádzajú v neexistencii duše. Ich hmotné telá sú udržiavané len krvou, a silou vôle –vďaka  joge a tými nespočetnými stavmi nirvány, kedy duša zaniká, a zostáva silné telo –a ego v ňom. Mohli by sme upírov zničiť i tým, že im zamedzíme ich oddych, kedy meditujú a sú v stave sústredenia na cvičenie mágie. No je tu riziko, že sa zbláznia, a potom by mohli stratiť svoju magickú moc, ktorá sa im v tomto prípade pravdepodobne vyhne z rúk, čo môže zapríčiniť im schizofréniu, a Nám ohrozenie. Veď vieme, že bláznom, ktorý chodí po meste je nebezpečný, ak sa k tomu pridá i magická moc, sme stratený.“ nestihol dohovoriť dlhú, trpkú správu major Jim McArthur.

     „Prepáčte major, že Vám skáčem do reči“ vravel prichádzajúci vojak do miestnosti, v ktorej prebrali z ostatnými pracovníkmi situáciu. „Práve prišli správy. Mnísi asi pred dvoma hodinami stratili telepatický kontakt z upírmi, stratili sa. V určenom, zistenom súhvezdí už nie sú. Mnísi predpokladajú, že sa stratili do iného vesmíru, možno dimenzie, z ktorou nie je možný nijaký kontakt, dokonca ani na bázy ESP.“ povedal, papier podal majorovi a odišiel.

     „Mám tu napísané,“ začal major čítať list „ ak by upíry počas letu zmenili smer, na kontakte ESP by nemalo vplyv, i keby sa pohybovali väčšou rýchlosťou než je možné dosiahnuť i inými civilizáciami, ako napríklad Plejáranmi. Mnísi zistili, že upíry zajali rukojemníka, vzali krv, ktorú mali na spomínanej planéte v bankách pre prípad potreby, ukradli kozmickú lod schopnú lietať do iných dimenzií, a stratili sa. A týmto sa Naša práca na tomto prípade končí. Niesme schopný sa o to postarať, preto musíme počkať na rozhodnutie prezidenta. Lebo sa jedná o závažnú situáciu, ktorú musíme prediskutovať z inými civilizáciami, čo bude o niekoľko rokov, bo nie je zatiaľ verejne priznaný výskyt a existencia iných civilizácií. O niekoľko minút by mal pán prezident zavolať a pravdepodobne zrušiť túto operáciu, pre udržanie poriadku na našej planéte. Kvôli verejnej bezpečnosti, aby nevznikol chaos.“

O pár minút:

     Posledné slová pána prezidenta znejú: „Koniec operácie Upíry –zistené informácie o testoch upírov spísať, založiť a nezverejňovať. Uzavreté pre nedostatok vedeckých informácií.“

TOP SECRET

Area 51 2 diel

Kapitola 1-Porada

     „My z Východu, Vás zo západu, naučíme umeniu mágie, no máme výsadu, že si vyberieme sami, koho budeme učiť. No takých, čo nevedia o duševných cvičeniach nič, alebo skoro nič.“, hovoril lámanou angličtinou mních Thong –wen –Lin.

     „Neskúsených ?“, nepochopil major Jim Mc Arthur.

     „Áno, lebo taký sú ešte čistejší. Síce náchylný na chyby, ale dajú sa okresať, vychovať. Jednoduchý ľudia pochopia to, čo nechápu materialisti. Vaším cvičencom ESP, čo Ste si vychovali, nezvládli útok, nevedeli o ňom. Preto sme ich doučili potrebnú sebaobranu, a navyše, nie sú schopný prijať iné vedomosti –sú to materialisti, i keď podľa Vás zo Západu nie.“, hovoril mních.

     „Prečo Ste nepovedali skorej ?, za pomoci psychológou, u Nás v Aree 51, môžete vybrať ľudí...“, nedokončil reč major Jim Mc Arthur.

     „...Psychológia je dobrá vec, no nie je dotiahnutá do konca, preto nesúhlasíme. Súhlasíte ?“, spýtal sa mních Thong –wen –Lin, skočiac do reči majorovi.

Kapitola 2 –Poúčanie

     „Mágia je v podstate jednoduchá. Čo chcem, to sa stane, za pomoci sily vôle, vedomia –ducha, jeho schopnosti cestovať, a bio –energií, ktoré sú zdrojom života, a pochádzajú od Boha. Duša, je najjemnejšia. Je to tzv. vedomie, tretie oko, ktoré vidí i zo zatvorenými očami, a ona narába z bio –energiami, ktoré sú od najjemneších, až po hrubohmotné, čo ovládajú telo, a živia ho. Bez duše, telo pracovať nebude, po čase sa rozpadne. Medzi jemnými a hmotnými  bio –energiami je čosi, čo u Vás nazývate odušie, a spája dušu s telom. Na astrálne putovanie, keď duša opúšťa telo, slúži akási šnúra, čo umožňuje odpútanie duše od tela bez toho, aby telo prestalo pracovať –zabráni smrti tela hmotného. Medzi dušou a telom sú rôzne astrálne telá, z rôznych jemnohmotných a hrubohmotných bio –energetických obalov –tiel, čo sú určené, na dokonalú prácu tela hmotného. Všetky telá, astrálne a vedomie –duša, je v tele hmotnom –čo odporuje Vašej fyzike, kde sa píše, že dve častice, nemôžu existovať v hromade, v rovnakom čase a priestore naraz. No v tomto prípade sú vedomie, astrálne telá a telo hmotné v hromade. Čo sa dá využiť, a je určené na mágiu. Boh myslel i na túto prácu, ktorej veľa ľudí neverí a odsudzuje ju, a pripisuje moci diabla. No v skutočnosti je iná. I mágia, je daná každému človeku, aby ju využil. Ale Vaši duchovný učitelia nechápu, a nechcú chápať zmysel, pôvod mágie. A to je chyba, nielen duchovných, ale tých, ktorý to ďalej rozchyrujú a všemožne potláčajú, spochybňujú a vyvracajú. Preto sa tieto učenia taja u Nás na Východe, a pred nedávnom sa objavili na Slovensku a veľmi nepresne overili, a našťastie sa vyvinuli  ďalšie cvičenia, no nepresné. Preto sme tu. Ako prijmete tieto slová, záleží od Vás. Len ešte dodám, že na ceste mágie je potrebná vôľa, vytrvalosť, presnosť, puntičkárstvo, a viera. Vôľa bude veľmi namáhaná, postupne. Čo vyčerpáte pri cvičení, to Vám bude chýbať pri bežnom živote –vnímavosť. No pri správnom cvičení –rozvrhu, a nenásilne –násilnom cvičení, to bude v poriadku. Zlepší sa Vaša koncentrácia, pamäť, rozhodnosť, vytrvalosť v hocičom. Presnosť a puntičkárstvo získate z dodržiavaním postupov, a ich rozvrhu. Viera Vám bude narastať, niekedy budete pochybovať. No i najväčšie vynálezy potrebovali vieru v to, že to bude fungovať. A dnes staviate stroje, čo myslia za ľudí a pracujú bezchybne, ak sa o ne staráte. Ako a v čo veríte, dosiahnete. Hoci nie v tomto živote, ale v ďalších –ak si zachováte určité vlohy v silnej viere tohto života uloženého v pamäti duše –nie tela –mozgu, ale v spomínanom vedomí –duši. Viera, musí ísť do Vás, i z Vás. Musí byť silná, ale nenásilná, úprimná, aby ju nikto na Vás nevidel. Človek zvíťazí sám nad sebou –no nemal by sa vyvyšovať, veď je nad ním Boh. Čiže viera v Boha, je očisťujúca, a ako jeden povedal –povznášajúca. Čiže dokáže človek z vierou i levitovať –vôľou, nie prístrojom. A to je Náš plán, kvôli ktorému Sme tu, medzi Vami v Amerike, v Aree 51. Aby Ste sa Vy, čo lietate o vesmíru, naučili duševným technikám, ktoré ovládajú milióny civilizácií v miliónoch galaxií a v miliónoch vesmírov a dimenzií. Nie všetci, sú dobromyseľný. Príkladom sú upíry, ktorý utiekli vojakom, cvičeným ľuďom na špeciálne ciele. Absolvovali špeciálny výcvik, no chýbali  im cvičenia a magické, a niekoľkoročná prax v mágii. Preto upíry nainfikovali cvičencov ESP od Vás, zo západu. Sme tu z vôle najvyššieho... . A teraz sa rozíďte do svojich izieb. Každý mních od Nás navštívi jedného. Jeden mních –jeden cvičiaci. Dáme Vám dve hodiny na rozmyslenie, a strávenie týchto slov. Psychicky sa neunavujte, budete vôľu a vnímavosť potrebovať. Fyzicky sa moc nevysilujte, aby Ste do fyzického cvičenia nezapojili i vôľu –čo Vám môže chýbať pri cvičení pri cvičení. Môžete ísť.“, skončil zdrvujúcu prednášku mních Thong –wen –Lin, pre pár budúcich cvičencov mágie.

Kapitola 3

     „Prečo Ste si vybrali zrovna Nás, psychológov?“, spýtal sa jeden zvedavý psychológ, keď videl vchádzať do svojej izby mnícha Thong –wen –Lin.

     „Aby Ste pochopili Našu psychiku –Nás. Môžete Nás študovať, rozoberať, a neskôr, ak nie hneď, písať štúdium o Nás. Ak pochopíte Nás, mníchov, ESP, mágiu, priblížite sa k Bohu. A možno Ho aj pochopíte, v jeho velikosti a rozmanitosti. Pochopíte lepšie jeho všade prítomnosť, hoci to je osoba –jedna jediná, rozľahlá všade, hoci žije v mimopriestore, čo máte zatiaľ len teoreticky rozobrané a takmer žiadne vzorce –to chce čas, na tieto fyzikálne teórie –záležitosti. Dokázať fyzikou, že Boh je osoba, a zároveň všadeprítomná, je pre Nás mníchov nemožné –nerozumieme fyzike, ale fyzici nerozumia náboženstvu, ako ho poznáme My mnísi, z Východu. A spojením fyziky a náboženstva, má v budúcnosti význam, čo najdokonalejšie pochopiť Boha, a priblížiť sa Mu. Potom to zverejniť, pochopiť a rozdať ľuďom –čo bude Bohu milé. Pochopia Ho týmto spôsobom. Ale, Vy Ste psychológ. Vašou úlohou bude naučiť sa čo –to o mágii, mágiu, a ako som spomínal,  mníchov Východu a ich psychické pochody. Sme filozofovia, a Vy zase psychológovia. Na uskutočnenie cieľa, je potrebná spolupráca. Preto sa pripravte na prijatie mágie do Vašej mysle –duše, a Vášho tela, hmotného i astrálneho.

     Postavte sa, a zatvorte oči.“, dokončil reč mních, prichádzajúc do miestnosti.

     „Teraz Vám prejdem jemnohmotnými , a hrubohmotnými energiami z môjho tela, cez Vaše telo. Na nič nemyslite a buďte v pokoji –stojte, oči zatvorte.“.

Kapitola 4  Myšlienky psychológa

     „Čo ten mních chce dokazovať ?, spojiť náboženstvo a psychológiu, filozofiu, fyziku do hromady, to, že je otázka.... ááách, čo to bolo...čo sa to stalo ?“.

     „Vravel som Vám, aby Ste zatvorili oči. Keďže Ste ich otvorili pôjdem, a asi o pol hodiny prídem. Premýšľajte, čo ste teraz zažili.“, povedal mních Thong –wen –Lin, a odyšiel.

     Nechápajúci psychológ Smith, si sadol a začal premýšľať. „Mal som pocit, ako keby som pri vedomí –pri myslení, zaspal, a zrazu sa zobudil. Ale zároveň cezo mňa prešiel akýsi magnet, spredu dozadu a okamžite späť, v celom tele. Ale, najzaujímavejšie na tom je, že mi „znulovali“ myšlienky, a potom opäť naskočili, v pôvodnom slede, ale to duševné uvoľnenie. Som akoby po spánku, nemám žiadnu bolesť hlavy, ako pred chvíľou, čo sa to stalo ?. Žeby to naozaj vedel ?. Takže ešte raz: myslel som, jemná bolesť hlavy, chcel som sa ukľudniť. Vtom ten zvláštny magnetizmus, spredu dozadu a späť. To by vysvetlilo to, že mních bol predo mnou. Že by vystúpil z tela, prešiel cezo mňa, a späť ?, do svojho –jeho tela ?. Chod myšlienok sa ukľudnil, som kľudnejší, vyspaný, nič ma netrápi, až na tento zážitok. Zvláštny pocit magnetizmu, akoby som vypol počítač, a opäť zapol, no z tým rozdielom, že pri práci počítača, by sa mohol niektorý program, či súbor vypnutím znehodnotiť. Ale mne sa nestalo nič. Dokonca sa mi vrátili pôvodné myšlienky, a to počítač nedokáže. Po opätovnom spustení počítača by hľadal chyby na jednotke, ale ja som sa vrátil opäť k myšlienkam pôvodným, i keď som ich zmenil, bo som zažil čosi nové, magnetické. Čo sa dialo v hlave, by ma zaujímalo. Počítač by hľadal chyby, ale ja som pri vedomí. Asi to naozaj dokázal. Čo povedal, to spravil. Záhadne magické. Akési magnetické pole, ktoré ma akoby chcelo vytlačiť z tela hmotného, ako to povedal, ktosi, čo som kedysi čítal. Vystúpiť z tela. A potom, cez telo mi to „niečo“, prešlo. Nič ma nebolí, ani hlava ako pred týmto pokusom –či realitou, skôr realita. To, čo som zažil z mníchom, bez ich prednášky, by som nič nechápal, hoci som psychológ, a mal by som vedieť. Ale čo to náboženstvo, kde sa to učí. Musí byť naozaj dokonalejšie, než psychológia. A ich poznanie je na vyššej úrovni. Najprv to vysvetlil v prednáške, akoby v skratke, a potom ten magnetizmus, a dokonalé zbavenie ma bolesti hlavy, prechod niečoho nielen cez hlavu, a jej zázračné uvoľnenie a ukľudnenie, ale i cez telo. Taký zvláštny pocit, akoby magnetizmus. Alebo mi to pripomína tlak basového reproduktoru v Hi –Fi sústave, akási podobnosť by tu bola. Možno, že je to ten istý princíp. No reproduktor a magnetizmus –možno by bolo naozaj dobre spojiť mágiu, filozofiu, psychológiu a vedu do hromady, a nezabudnúť na to náboženstvo, kde sa to učia. Vyzerá to naozaj realisticky. No, o chvíľu sem opäť príde ten mních, rýchlo to hodiť na papier. Ešte nemohlo ubehnúť pol hodiny, rýchlo na papier.“. Hútal psychológ Smith, a začal písať.

Kapitola 5

     „Ďalej.“, zareagoval psychológ Smith na klopanie na dverách. Do izby vošiel mních Thong –wen –Lin.

     „Teraz myslite na to, čo Ste zažili, budeme pokračovať. Postavte sa oproti mne, z rukami ohnutými v lakťoch pred sebou a dlane nahor.“. Mních pristúpil pred psychológa a svoje dlane dal nad jeho dlane, asi 5 cm bolo medzi ich dlaňami.

     „Zatvorte oči. Teraz zažijete niečo podobné, ako pred pol hodinou Ste zažili v celom tele. Len teraz to bude iba na dlaniach a prstoch.“

Kapitola 6

     „Niečo nové, uvidím. No musím poslúchať a byť kľudný ako baránok, veď... ...Zaujímavý pocit. Podobný ako v tele, prechod tých tzv. bio –energií a ten zvláštny pocit magnetizmu, ako prvý raz z pocitmi v tele. Ááách, veď to páli...“, myslel psychológ. „Už prestalo pálenie. Cítim nejaký tlak na dlane i prsty. Akoby mi ich..., áno podobá sa to na trik z posúvaním predmetom vôľou. Akési je to silné, musím vynaložiť viac síl na proti rovnováhu, veď mi mních tlačí na dlane tým magnetizmom. Ak to dokáže, musí byť ozaj dobrí v mágii. Už ma bolia svaly na rukách, čo ich musím napínať, aby som ich udržal v danej –požadovanej pozícii. Musím sa ...“, nedokončil vetu v mysli psychológ Smith, a počul mnícha, čo hovorí.

     „Neotvárajte oči, len počúvajte. Nepoužívajte silu svalov, ale silu vôle –Vás –duše. Teraz som uvolnil väčšiu časť môjho pôsobenia bio –energií na Vaše dlane. Snažte sa napodobniť to, čo cítite, jemné, magnetické pole – bio –energie. Budem ich odďaľovať od Vašich dlaní, a približovať. Skúste to napodobniť. Viac od Vás nechcem. Sú na Vašich dlaniach moje bio –energie, teraz sa vzďaľujú k mojim dlaniam. Idú k Vašim, späť k mojim, opäť k Vašim dlaniam, a k mojim. K Vašim dlaniam, k mojim dlaniam. K Vašim, k mojim. K Vašim, k mojim. Hore, dolu. Hore, dolu. Napodobňujte pocit, čo cítite. Teraz prestanem pôsobiť ja, a pôsobte Vy. Budem čakať:“.

     „Myslieť na to, a vytvoriť ten magnetizmus, sa ľahko povie.“, hútal psychológ Smith, „Ale...“ nedokončil myšlienku a počul mnícha hovoriť.:

     „To chce čas. Môžete otvoriť oči, a na dnes stačí mágie pre Vás. Premýšľajte, pýšte zážitky a rozbor toho, čo Ste dnes pri cvičení cítili, myslel som odborné štúdium. Zajtra doobeda sa uvidíme. Ak budete mať otázky, tak až po asi dvoch –troch hodinách od teraz. Musím sa Vám to rozležať v hlave. Duševné cvičenia, ako toto, chcú čas.“, a mních odišiel z izby psychológa Smitha.

Kapitola 7

     „Tak čo hovoríte na Tých mníchov ?,“ spýtal sa zvedavý predstavený psychológ Richard Stone ostatných na porade.

     „Podľa mojich úvah Im to ide.“, hovoril jeden psychológ.

     „Veľmi dobre vedia, čo robia.“ , súhlasil druhý, „Až som sa bál na niečo spýtať.“

     „A toto chcú dať medzi ľudí ?, viete čo by to bolo ?... .Pre niekoho vojna, pre druhého plno duševných chorôb, halucinácií, schizofrénií. Ako na to máme reagovať. Veď by to spravilo na verejnosti chaos. Zvýšil by sa počet podozrení v národnej bezpečnosti. Nikto by nikomu neveril, rôzne podozrenia, krádeže, vraždy a podobne by sa vysvetľovali na mágiu. Zažili by sme opäť stredovek, upaľovanie čarodejníc, bosoriek. Presne ako v Európe počas stredoveku. A čo by robili chudáci farári, či ako sa volajú ?, ich svätené vody by nemali  na túto mágiu žiadny vplyv, veď nepracujú zo žiadnymi náradiami títo mnísi. Nikoho nevzývajú, žiadnych démonov, svätých, nič. Všetko je v Nich, ako hovoria v Ich –v duši. Čistá práca ich vedomia.“ rozrečnil sa ďalší psychológ.

     „Takže Sme sa zhodli v tom, že to vedia, a je to skutočnosť. No čo s Tým Bohom ?. Na šťastie –či nešťastie ?, ho ešte nespomínali veľmi, a keď, tak len povrchne, akosi okrajovo. To je ešte otázne, no na ceste, že existuje akýsi riaditeľ duchovných bytostí, čo spomínal vedec John Bukovski , ešte k tomu Tí upíry. Je to zamotané, no na ceste, že také niečo ozaj existuje.“ hovoril psychológ Smith.

     „Ani nie som prekvapený Vašim postojom voči mníchom, a ich magickým schopnostiam. Teraz ide o to, napísať každý o svojom akomsi učiteľovi prácu. Priatelia, dajte sa do práce, ráno sa začne čarovať, pokojnú noc.“, povedal z rozkazom major Jim McArthur, a vyzval, aby vyšli do svojich pokojov pracovať na danom pláne rozboru pováh mníchov a ich magických schopností, a spať.

Kapitola 8

     „Teraz urobíme  podobne ako včera po obede, dlane dáme nad seba. Ja na vrch a Vy pod ne, budete sa snažiť vytvoriť bio –energie. Pripravte sa ...začnite.“, povedal mních Thong –wen –Lin, potom, ako ho psychológ Smith pustil do svojej izby.

     „Psychológ Smith zaujal svoju polohu pred mníchom, ako chcel mních a začal usporadúvať svoje myšlienky v hlave.

„Skúsiť to ako ten mních, čo mi prešiel telom, potom tie tlaky na ruky. K jeho dlaniam ...no najprv to musím vytvoriť v mojich,... ako sa to robí ?, to mi nepovedal ...aha, vibrácie. Ako prvý raz, keď mi prechádzali  telom akési bio –energie včera, ako tlaky reproduktora na telo. Môžem –no musím to skúsiť, jediná cesta, alebo sa spýtam ? ..., nie, najprv to skúsim. Ale ako, aha sugescia, keď chcem niečo z telom robiť, je prvá myšlienka. Musím myslieť, pomaly a intenzívne zosilovať –reproduktor vo svojich dlaniach si predstaviť, a ako hrá, hlavne base. Myšlienka je, teraz ju ukľudniť, ... jedna, dva, tri, štyri, päť,...nejde to. Ešte raz, pomalšie ...jeden...dva...tri...štyri...päť...,...Nemôžem ukľudniť myseľ , ako to...?“.

     „Ako sa to robí ?“, spýtal sa psychológ a otvoril oči, „Aha, čosi cítim.“.

     „Tak cvičte zo zatvorenými očami.“, povedal mních a dodal, „sústreďte sa na to, čo cítite.“

     „Čo cítim, teraz už cítim.“, myslel si psychológ. „Tie pocity už cítim, no predtým som ich necítil, asi mníchove energie –on začal, keď sa mi nedarilo. No toto je vedľajšia myšlienka, uvolnila sa –preto na bio –energie. Cítim pocity, akoby penu na kúpeli, teraz ju odraziť, nejde to...“.

     „Prisilná myšlienka..., jemne.“, povedal mních, čítajúc psychológovi Smithovi myšlienky.

     „Že by mi ten mních čítal myšlienky ?, i keby –je to jedno, On je majster, tak teda jemne. Malá pena, ktorá sa pomaly zväčšuje –hurá už to ...nejde, je to len v mysli, nie v dlaniach. Ešte raz malá pena do kúpeľa, ktorá sa zväčšuje, pomaly...ešte pomalšie...ešte pomalšie... ... ...ešte pomalšie, pomaly... ... ...pomaly, akási zvláštna poloha hlavy, príjemný pocit. Prečo nejde otočiť hlava... napínam svaly, veď hlava stojí na mieste, aha je to v mysli, tá pena. Opäť počítať ...jedna...dva... tri... štyri... päť ...malá pena ...malá ...pomaly sa zväčšuje ...pomaly ... cítim to!“. „Cítim!“ –vykríkol psychológ Smith, pričom sa zľakol sám seba.

     „Od teraz budete cvičiť sám, budem Vás len skúšať. Ako –tak sa Vám  to podarilo –síce slabé, ale predsa. Toto slabé rozvíjajte –skoro Ste sa trafili, len Vám to trvalo dosť dlho nato, že Ste psychológ. Tu máte papier a inštrukcie ako začať a nezabudnite, Sme len ľudia, ani Ja nedokážem zázraky, hoci sa takýmito cvičeniami zaoberám celý život od akýchsi sedem rokov môjho života. Chváľte Boha, a Jeho pokoru z vytrvalosťou.“, povedal mních a odišiel z izby psychológa Smitha.

     „A nič viac ?“, začudoval sa zmätený psychológ a pozrel na papier a akúsi kresbu dvoch rúk, čo sú oproti sebe dlaňami otočené a medzi nimi sú šípky od každej do stredu, kde je akýsi obláčik.

     „To je všetko ?. Ako to mám chápať ?... .A na druhej strane je dlaň z prstami, na ktorých koncoch sú šípky do prstov, a napísané !Vťahuj!, a pod tým !Železná košeľa!“.

Kapitola 9

     „Čo to môže znamenať ?“ –premýšľal nahlas psychológ Smith. „Šípky môžu znamenať smer, no do dlane ?, a do prstov ?“.

     „Podľa našich odborníkov, to znamená, že na čarovanie sa bio –energie majú vťahovať do dlaní a do prstov. Ten obláčik medzi dlaňami, môže znamenať magickú moc, ale nie je tu napísané, ani nakreslené odkiaľ sa majú čerpať. A odkiaľ získať magickú moc, tu tiež nie je. Mnísi sa k tomu obrázku nechcú vyjadriť. Keďže také isté obrázky dostal každý z Vás, koho cvičia mnísi, značí, že majú dopredu rozpracovaný plán cvičení. Jednoducho, sú dohodnutý, a nechcú hovoriť o cvičeniach a postupoch, že vraj by to mohlo ovplyvniť Vaše budúce znalosti, a dodali: máte študovať aspoň filozofiu, ak nie východné náboženstvá. Takúto literatúru tu máme, v Aree 51 našťastie. Len ju musíme jednoducho rozmnožiť, aby Ste z čoho čerpať. Pred touto poradou som dal príkaz na ich rozmnoženie, aby Ste mali každý čo čítať. A nezabudnite, treba mníchov pochopiť zo všetkých strán. Ste psychológovia, a keďže Ste v Aree 51, máte určite na viac, keď Vás sem vybrali. Teraz sa ukáže, čo je vo Vás. Vyjdú najavo Vaše schopnosti pozorovateľov a znalosti psychológie, rozoberať psychológiu človeka. Doteraz Ste pracovali z odbornými knihami najmodernejšie a najoverenejšie, i tie, nad ktorými pracuje len veľmi minimálne množstvo psychológov a psychiatrov na celej Našej planéte. Budete musieť zabrúsiť i do okultizmu, ale je výhoda, že nejde o vyvolávanie duchov a čiernu mágiu.

Názov Železná košeľa pochádza tak isto z východného náboženstva, o čom sa dozviete viac v papieroch, čo som Vám rozdal, len tie knihy chvíľu budú rozmnožovať. Na tie si musíte počkať.

Mali Ste možnosť už z mníchmi čarovať, napíšte posudok, odborne, ale i laicky. Vaše myšlienky, dohady, postrehy, úvahy sú dôležité, na pochopenie pre ostatných ľudí, čo budú pracovať na Vašich teóriách na iných miestach USA. Čo napíšete, to sa dostane ďalej, píšte a cvičte, uvažujte. Na Vašich prácach budú bádať neskôr možno ďalšie generácie. No treba už začať, keď máme tú možnosť, treba sa jej chopiť. Teraz treba spolupracovať z inými psychológmi u Nás v Aree51. Našťastie tu ich je viac. Treba sa s nimi poradiť, alebo sa poraďte medzi sebou.

Odteraz budem Vašim nadriadeným, čo rozhodli vyššie postavený ľudia. Tiež som študoval psychológiu na vojenskej škole. Môžete sa dovtípiť, že budem tiež čítať Vaše práce, a konzultovať z ostatnými psychológmi a psychiatrami tu v Aree51. Volám sa Richard Stone.

Teraz sa rozíďte do svojich pracovní a izieb. Nemusíte sa zaoberať inými starosťami, ktoré prebrali Vaši spolupracovníci. Po každom Vašom cvičení, či už z mníchmi, alebo bez Nich, očakávam výsledky, ale sú dôležité už spomínané i Vaše dojmi, postrehy i tzv. perličky. A teraz rozchod.“, vydal rozkaz, posledný rozkaz tejto porady.

Kapitola 10

     „Tak, už sedím. Skúsim to sám, ako nariadil ten mních. V kľude, vyčistiť myseľ ... pomaly, ...raz, ...dva, ...tri, ...“ , začal počítať a duševne cvičiť psychológ Smith. „štyri, ... päť, ... šesť. Nejde to, no nevzdávať sa ...raz, ...dva, ...tri, ...štyri, aha príjemný pocit v hlave, akoby som sa uvoľňoval z okov. Akési zvláštne pocity, ako tie, čo opisujú ľudia v tranze, či cvičiaci v jóge, alebo ako astrálny pútnici ...neputujem astrálne ?,“, zľakol sa psychológ Smith, „ešte nič nevidím, len ten príjemný pocit. Akoby som chcel uletieť, kašlem na tie dlane, toto je príjemnejšie, veď i to súvisí z mágiou –alebo nie ?, asi začiatok ...áno, asi začiatok,... už sa mi nechce ani myslieť, ...i toto myslenie je akosi namáhavé ...budem pozorovať ...myšlienky ... nemyslieť na nič ...tá mágia je namáhavá ...každá myšlienka je ťažká ...- ako to, že ma to nenapadlo skorej, slovo Guru –znamená ťažký poznaním –hlavne mágie, tá je ťažká –hlavne myšlienka, ako táto pocitom blaha a príjemným pocitom, ktorý som stratil, vďaka tejto úvahe.  Znovu, musím...,chcem...,veď je to príjemný pocit, ...,dosiahnem ho ešte ?, ...raz, ...dva, ...tri, ...štyri, ...päť, ...šesť, ...sedem, ..nepočítať, ...už sa mi nechce ani počítať, nič sa mi nechce, ...ani myslieť, ...len prežívať, akoby sa mi hlava zväčšovala, hoci má daná rozmery. Ešte že sedím pohodlne ...v kresle, takže nespadnem ...čo tam po tom, je mi teraz príjemne, ...pocit blaha,... absolútnej rovnováhy ...a nič ma netrápi, v ušiach mi šumí ...krásne ...ale zvláštne, hlavu mám akúsi malú, i keď si ju nevidím, bo mám zavreté oči ...je malá ?, ...veď som ju videl dnes ráno v zrkadle, ..., nieje malá ...normálna ...alebo je veľká ?... mám veľkú hlavu ?... to zrkadlo..., nieje veľká ...ale ten pocit,... veľmi veľkej ..., či malej ?... hlavy ?,... ten Šrímad ...ani už neviem ako sa volal ... Prabhupáda ...zakladateľ medzinárodnej spoločnosti ...pre vedomie Boha ..., neviem ako sa volá ten Boh, či zakladateľ,... alebo ten zakladateľ ...je Bohom ?. Už som,...už to končí ...škoda. Hlavu  mám akú ?, asi normálnu. Pocit prestal, skúsim –o čom som premýšľal, čo ma napadlo ? –vedomie Boha ?, už chápem –dúfam, že to chápem správne. Boh je veľký, i keď je duša malá, cítil som sa malý v hlave, ale hlavu som cítil veľkú, ten pocit malosti v obrovskom priestore. Aký je človek malý vo vesmíry, asi duša existuje, veď som nepil a nejedol nič omamné, ale akási skutočne ťažká myšlienka to prišla na mňa, alebo som to dokázal ?, vytvoriť nie v hlave tie bio –energie ?. Samozrejme, tie energie mali vzniknúť medzi dlaňami a nie v hlave. Óóch, pomotal som to. Ale cítim sa akoby som bol po polročnej dovolenke, je to možné ?, ako to dokáže uvoľniť človeka ?, a jeho myseľ. Hneď musím napísať, aké blahodarné účinky má biela mágia na psychiku človeka, blahodárne –doslova, i hoci som necvičil podľa návodu –no musím to napísať. Tieto cvičenia by mali robiť v ústavoch pre duševne chorých –tento druh cvičenia má veľkú budúcnosť, nech ostatný hovoria, čo chcú, na mňa to urobilo veľmi pohodlný a pokojný pocit blaha a harmónie –treba to napísať !“, dokončil cvičenie psychológ Smith, a začal písať svoje zážitky do špeciálne pripraveného bloku, na tento účel, ktorý dostal každý, koho si vyvolili Čínski majstri mágie v Aree51.

Kapitola 11

     „Tak, už ležím, v kľude, ako poradili ostatný kolegovia. Môžem začať.“, myslel psychológ Smith, a začal sa sústreďovať, „Počítať treba z pravidelným dychom, ktorý postupne uvoľňovať... .Raz, ...dva,... tri,... štyri,... ,..., ...tridsať,... tridsaťjeden,... dnes to akosi trvá dlhšie, čo je... čo robím zle... veď som v kľude... žeby ,... aha... už som kľudnejší,... kľud,... kľud,... kľud,... kľud,... kľud,... kde som skončil ?,... aha opäť ten pocit, no trocha iný... príjemný... hýbe sa mi hlava,... no veď s ňou nehýbem,... necítim... napätie ...svalov... v krku...čo sa deje ?... opäť príjemný cit... pocit... šumí mi v ušiach, ...krásne,... svaly mám uvolnené na krku, ... a predsa sa mi ... teraz na druhú stranu... sa mi ...hýbe hlava... skúsim ten pocit presunúť na druhú ... ááách ...,... stranu, čo to prešlo cezo mňa, žeby ...ááách...,... opäť, ...ááách,... čo to –mních Thong –wen –Lin, ako som ho spoznal ? ...óóópäť... On..., ááách... už tuším piaty... nič nechcem... len ležať, a cvičiť...  .Je to príjemné... krásne oddychovať... ááách ..., šééésť ráz cezo mňa, z vrchúúú... nadol... a naopak... mních, ...,mních,... mních,... cítim a vidím oranžovú –akúsi –čosi... čo to je ?“ , spytoval sa sám seba psychológ Smith.

     „Spomeň si na obrázok o dlaniach.“

     „Aha, aha,... oranžová para, bez vône –dlane, obrázok, kto to povedal ?,...  bez odpovede,... asi ten mních..., nechce sa mi vstať, ani oči..., veď vidím tú paru, ako ide do mňa, mních,... dlane,... obrázok,...ako to je ten..., chápem,... to sú tie bio –energie,...medzi dlaňami, čo prúdia do mňa... magická moc! Čo hovoril nadriadený Stone ?. Ten pocit musí poznať... ,no nič sa mi nechce, ani končiť z cvičením. Telo je v kľude a ja... moment, telo som predsa ja,... povedal som telo je v kľude, a ja... že by duša predsa bola iného zloženia –charakteru ako telo?, predsa existencia duše ?, ako to zaznamenajú iný ?, existuje duša!. Týmto spôsobom pochopí a spozná existenciu duše každý!, to je naozaj veda!. Ako to povedal ten Prabhupáda,: Veda o sebarealizácii!, myseľ človeka si uvedomí, že je inej podstaty než telo! To musím napísať. Ale či ma pochopia ?, ak nie, nech cvičia i ostatný! Musím skončiť cvičiť a písať, toto je veľmi podstatná zmena vo vedení o podstate mysle –duší! -treba zapísať! –to je bomba!.“, dokončil psychológ Smith svoje cvičenie, a začal zaznamenávať na papier svoje zážitky.

Kapitola 12

     „Mám cvičiť postupne, a pomaly si zvykať na postupy, a nie ich predbiehať.“, hovoril si pre seba psychológ Smith na lehátku na zemi vo svojej izbe, v Aree 51. „Tak začnem.“, zatvoril oči a začal sa sústreďovať na dýchanie, po ukľudnení a spomalení dychu začal počítať od dvadsať do nuly.

     „Prešli Ste ďalším stupňom magického výcviku!“

     Počul psychológ Smith, a vyľakal sa, bo vedel, že v izbe nikto nie je. „Mnísi!“, bola ďalšia myšlienka psychológa. „Asi ten, nie asi,... ale určite mních Thong –wen –Lin! Ale... telepatia!,... záhada,...prečo, ... a ako viem, že to bol zrovna On. To som chápal, keď som túto správu počul, ale ako som to rozoznal ?, ďalšia záhada. Tá mágia je veľmi zložitá, namáhavá, záhadná, ale jednoduchá a vzácna a potrebná, no nejde mi do hlavy –i keď to v nej mám, ako som to zistil –je záhada. Čo teraz, prestať cvičiť ?, alebo pokračovať v cvičení ?, na toto mi teraz nikto neodpovie, len ďalej cvičiť, aby som sa ukľudnil. Raz,... dva,... tri,... vlastne dýchanie, veď som udychčaný od ľaknutia, nečakal som to. Dúfam, že sa to nebude opakovať, no dúfam asi zle. Keď si ma mnísi sami vybrali, ktovie, čo ma čaká, a ako bude prebiehať výcvik –dobre. ...Nádych... výdych... nádych... a znova výdych.“. Začal si v „duchu“ –v mysli, pre seba hovoriť psychológ Smith, v rytme v akom dýchal. „Výdych... nádych... výdych... nádych...“, a tak pokračoval, až zaspal.

Kapitola 13

     „Nesmiem zaspať, nesmiem zaspať, ...nesmiem zaspať,... nesmiem zaspať,... nesmiem zaspať,...“, hovoril si v mysli –v duchu, pre seba psychológ Smith v rytme dýchania. „Zaspať?,... nezaspať ?, už sa mi opäť zle –a ťažko hovorí v mysli, každá myšlienka, a každé slovo v mojej mysli je ťažké, namáhavé cvičenie...no, možno sa bude opakovať...to...ten pocit ...ako vtedy... príjemný pocit... moment, ak si... ho... ťažké myslenie... treba vsugerovať... príjemný pocit... možno... jej... ťažká myseľ... vsugerovať... príjemný pocit... príjemný pocit,... príjemný,... príjemný,...príjemný,... pocit,... pocit,... je fajn,... čo je fajn... pocit,... pocit,... pocit,... aký ?,... aký,... aký,... . Óóóch! . Noha sa mi pohla! –no, no, strach, čo mi pohlo nohou. Musím sa ukľudniť, bol to ten mních, odkiaľ to znova viem ?, ako si som istý, a prečo ?. Načo to,... aha, už som zaspával, a On ma prebudil. Žeby ma sledoval –pozoroval pomocou ESP ?, vie kedy má zakročiť. Už by som i skončil, bo neviem, či sa mi podarí ukľudniť..., ...no som opäť kľudný, záhada, čo dokáže moja myseľ –ja duša –ha ha , smial sa v mysli psychológ Smith. Kľud a pokračovať, no som už unavený, čo ... teraz,... nič sa mi nechce. Opäť mám malú hlavu, alebo veľkú ?, rozťahuje sa mi na všetky strany ... záhada, rozťahuje sa i smerom dolu, do lehátka, čo je pod hlavou. Bio –energie prechádzajú i cez hmotu... zaujímavé,... ťažká myseľ, hlava... telo cíti čosi, ako hlava, no len... ááách, opäť mních prešiel cezo mňa svojím nehmotným telom, zdola nahor... nič sa mi nechce, tak dobre sa cítim, ako v bezváhovom stave, telo ma neťaží, som absolútne uvolnený. Myseľ mám jasnú. Mních stojí predo mnou... zmizol, čo to ?, ako to, že nemám strach ?, beriem to ako samozrejmosť, samozrejmosť i tie ružové energie, ktoré prúdia ako para do celého môjho tela, ale i z neho. Zaspím opäť ?, alebo nie ?...“.

     „Ďalšie cvičenie bude v noci, počas spánku.“

     „Kto,... áách opäť mních, teraz už len budem oddychovať, ak sa mi niečo opäť neprihodí –ten mních. Dúfam, že dá pokoj, len čo bude v noci ?, uvidím, nechám to na potom, chvíľu vydržím a na noc sa pripravím, teraz..., nie teraz, po chvíli skončím, lebo sa dobre cítim. Nič nerobiť, len ležať. Ukľudniť, ukľudniť a môžem zaspať. Ktovie, čo ma čaká v noci. No už bude treba oddych, prestávku. Radšej skončím a napíšem o tom posudok, na ktorý sú zvedavý ostatný, najmä nadriadený vojak, psychológ Stone. Len dúfam, že ma nebudú považovať za blázna. No, stačí treba rozmýšľať o tom, a písať posudok.“. Skončil cvičenie psychológ Smith, a začal pomaly oddychovať pri hudbe a písať, čo zažil.

Kapitola 14

     „Ešte spím ?, kde som to, je hmla... pomerne dosť hustá... nič cez ňu nevidím... och!. Podo mnou nič nieje, ani na ničom nestojím. Nohy mám akési rozmazané, ešte že by som mal zaliate oči od sĺz, čo sa mi neviem čo snívalo v noci ?... . Ani hýbať sa nemôžem, počujem len jemný šum vetra, ale zimu necítim, akási šnúra ide odo mňa kamsi dolu, kde som to, na čom visím... hlava ma neposlúcha, oči áno, no horšie je to z hlavou. Ako to hovoril mních ?, čosi ma čaká v noci, ale veď je svetlo i cez tú hmlu. Nemôžem pohnúť hlavou, ani ničím, len zrak. Oči dolu, hmla, hore ... hmla, no nevidím si vlasy, ani nemôžem oči zavrieť. Treba aspoň ruku pohnúť,... ukľudniť sa a počítať,... nedýcham!, som mŕtvi! Toto, že by bol raj –a práve teraz je hmla ?... nezmysel, veď na ničom nestojím, čosi zo mňa, pupočná šnúra ? –ťahá sa do stratena, cez tú hmlu nevidím jej koniec. Skúsim aspoň sa ukľudniť a zavolám niekoho...haló,... je tu niekto ?... necítim si hlasivky, ani ústa... aha, veď som mŕtvi... tak potom som len duša z pupočnou šnúrou, ktorej koniec... je kde, skúsim ísť dolu, ale... aha, no treba sa sústrediť,... sústrediť,.. sústrediť,... raz,.. dva,... tri,... štyri,...päť,.. šesť,... no som kľudný, i keď rýchlo –tie vibrácie, pocit voľnosti, ako pri cvičení z hlavou opäť no v celom mojom astrálnom tele –duši totiž... čosi ma niekam ťahá, ale nepohybujem sa... nič sa nehýbe, skúsim ten pocit napodobniť a zväčšiť. ...Aké je to príjemné, keď zvyšujem citlivosť a napodobňujem ten pocit, aspoň hmat mám v poriadku, no akýsi čudný ... je len tam, kde naň myslím, a kam ma ťahá, ťahá..., to si opakovať, možno sugescia pomôže, idem tam, kde ma ťahá,... ťahá,... ťahá,... ťahám sa –vlastne, pohybujem sa hore a cítim zväčšovanie tej sily, čo ma ťahá nahor... a teraz zvyšovať pocit,... zvyšovať pocit,... zvyšovať pocit,... zvyšovať pocit,... ide to, kľud, kľud!, bo sa zastavím, no nepredbiehať, zvyšovať pocit... idem hore,... idem hore,... letím už nieje hmla. Zámok... mraky som časťou tela v oblakoch a časťou nad nimi –v poriadku,... podo mnou sú mraky a v diaľke je biely hrad. Už ma nič neťahá, stojím. No cítim, že som veľký... zvláštny pocit natiahnutia –a veľkého tela –stiahnuť, som až moc veľký, a duša je malá... kľud, kľud,... kľud,... ten pocit veľkosti stiahnuť,... stiahnuť,... stiahnuť,...stiahnuť,... príjemné –óóóch, opäť príjemný pocit blaha a kľudu a som opäť rovnaký a nohy mám celé, už nie sú rozmazané, že by som lietal ?, čo potom tá šnúra ?. Podľa literatúry, treba pri levitácii sa riadiť pocitmi hmatovými, takže... kam to bude ?“, spýtal sa sám seba, no vzápätí počul odpoveď.

     „Späť na Zem, do Tibetu.“, znel neznámi hlas, ktorý ho ťahal na spomenuté miesto.

     „Čo –kto to bol, a do Tibetu ?“, spytoval sa psychológ Smith, a snažil sa brániť proti ťahaniu opačným spôsobom. „Skúsim levitovať opačne, než ma ťahajú, nechcem byť mníchom, a vteliť sa do nového tela v Tibete. To by som musel veriť v Boha, a to sa mi nechce, veď nie je dokázaný, a každý deň sa modliť ?, no niečo na tom bude, veď som asi vystúpil z tela, ak to nie je náhodou sen. Pociťujem citové zmysly, sa mi zväčšujú, no ja nič nerobím, treba opačne, aby ma netiahli na Zem Tibetu, narodil by som sa asi ako mních, po tom netúžim. Idem na proti rovnováhu. Čiže kľud,... kľud,... pocity, pocity idú na Zem, ja idem do toho hradu –vlastne letím. Pocity preorientovať na odpudivé, aby som sa im ubránil... už to ide, hore,... hore,... hore,... kľud,... hoci ma ťahajú myšlienkami dolu, musím ísť opačne do toho bieleho hradu,... do hradu,... do hradu,... letím, do hradu, musím i pocity,... magnetizmus preorientovať, ísť –letieť inam,... znovu ten blahodárny pocit, v celom tele tentoraz, ma ťahá dolu, no chcem,... chcem,... do hradu,... a urobím to. Opäť som unavený, chce sa mi spať, som malátny, hoci nie som v tele... óóóch, tá mágia,... idem hore –do hradu, letím vlastne... letím, tie pocity blaha,... som krásne unavený, krásne sa mi letí z... ubránil som sa,... viac nemôžem, sotva dávam... už sa mi nechce myslieť,... letím,... letím,... letím,...som tým unavený... čo sa deje, prečo je tma... óóóch, všade ticho, už bez zraku, asi mi oči vypovedali,... čo robiť ?,... všetko mi brní,... celé telo,... mi sa trasie,... čo robiť,... som ako pod drogami,... nemôžem sa hýbať. Óóóch, opäť sa cítim ako v tele, no cítim gravitáciu Zeme,... lehátko opäť cítim, zmysli čuchové už pracujú,... je mi zima,... už teplejšie,... ešte teplejšie, tam je svetlo digitálnych hodín,... sú akési rozmazané, je šero –nie... len tie hodiny svietia do tmy. Otvoril som oči. Som opäť vo svojej izbe, v Area 51. Som unavený, no... pomaly... pomaly, to prechádza, ešte ostanem na lehátku, zakrytý dekou,... .Už mi je lepšie... magnetizmi necítim, už mi je lepšie. No zostanem ešte ležať, cítim sa príjemne, akosi pohodlne ležím na lehátku,... aké je mäkké,... sťa by som ležal na kope, veľkej kope sena... no nepichá,... je to jemné,... mäkké,... príjemné, som akoby vyliečený zo všetkých chorôb, nič ma nebolí, a telo je príjemne uvoľnené,... teraz som v naprosto dokonalom stave mysle,... cítim kľud, jemné šumivé ticho, všetko v kľude, všetko je v poriadku. Nič ma netrápi, žiadna myšlienka, som v rovnováhe –naprosto v rovnováhe tela i mysle. Alebo budem spať,... óóóch, veď musím... mal by som,... no až potom, po tomto uvolnení dokonalej rovnováhy. Ešte si ju vychutnám, naprostú rovnováhu... no nie!, už končí, akoby sa mi telo uzatváralo. Pred tým bol príjemný pocit,... pocit roztiahnutia do priestoru. Ale teraz ?, keď som zacítil hranice tela, ktoré ma uzatvára... už je uzavreté, a sťahuje... óóóch... sťahuje do hlavy všetok cit. Som opäť v telesnej schránke –ako píše východné náboženstvo, ešte počkám, a vychutnám pocit blaha a budem písať o zážitku, veľmi peknom, no nezaspať. Cítim opäť, že dýcham, už pociťujem svoju izbu a jej uzavretý pocit nekvalitného vzduchu. Potom vyvetrám, nezaspať,... nezaspať,... nezaspať,... .“.

Kapitola 15

     „Teraz sa snažiť o dodržaní postupu. Len ležať, na nič nemyslieť, bo keď človek myslí na to, aby nemyslel –už i to je myšlienka myslieť na nič. Veď i myslenie na nič je myšlienkou, no dobre stačí myslieť na nemyslenie, dosť!... Nič, nič,... nič,... nič,... prázdna myseľ,... vyčistiť ten tzv. obrazovku -vnútorný zrak -vypnúť zrak –vypnúť, žiadne obrázky nevidím,... nič,... nič,... á á nič,...nič,... nič,... teraz zabudnúť myslieť... to je ideálnejšie. Sústrediť sa na dýchanie –no som kľudnejší -... a počítať, ááách,... raz... výdych,... dva... výdych,... tri... výdych,... štyri... výdych,... (...)...(...)...osemnásť... výdych,... devätnásť... výdych,... dvadsať... výdych,... (...)...(...)... štyridsaťpäť... výdych,... štyridsaťšesť... výdych,... štyridsaťsedem... výdych,... štyridsaťosem... výdych,... štyridsaťdeväť... výdych,... päťdesiat... pocity hmatové... cítim tlak tela na podložku,... cítim tlak tela na podložku,... cítim tlak tela na podložku,... cítim tlak tela na podložku,... cítim,... cítim,... cítim,... (...)...(...)... cítim ach ešte nič, žiadny prejav nadprirodzena... deje sa niečo –ani nie... nič. Znovu, cítim tlak tela na podložku,... cítim tlak tela na podložku,... hmat,... hmat,... hmat,... je citlivý  na podložku spolu z dýchaním, už je upravené... spomalené, nezasahovať... pomaly ďalej zájdeš. Čosi mi vibruje pod ľavou nohou –nie!, to je napnutý sval. Uvoľniť... dýchať,... dýchať,... dýchať,... dýchať,... dýchať. Opäť... tlak tela o podložku,... cítim tlak tela... pod pravou rukou, nie zase napnuté... svalstvo –uvoľniť. Z kľudom,... z kľudom,... z kľudom,... z kľudom,... dýchať,... dýchať,... dýchať,... no jasné zase napnuté svaly ľavej nohy -...asi idem na to rýchlo. Uvoľniť a čakať až sa to vytvorí pod telom -... čakať a predstavovať si pod telom vibrácie,... čakať,... čakať,... čakať,... čakať, vibrácie,... vibrácie,... pod telom, no uvoľniť svaly šije a chrbta –opäť ako z nohou,... uvoľniť,... uvoľniť,... uvoľniť,... uvoľniť,... a čakať na prejavenie nadprirodzena –bio –energií. Vytvoriť si ich... vytvoriť si ich,... za prejavu mojej vôle... cítim,... chcem,... chcem,... chcem ich a musím –chcem ich aj vidieť, chcem ich vidieť i cítiť... pod telom,... pod telom,... pod telom,... chcem ich cítiť i vidieť... no opäť uvoľniť svalstvo nohy pravej –najmä stehna odspodu,... kľud,... kľud,... kľud,... óóóch... to je namáhavé, síce sa cítim ako znovuzrodený, ale už som vôľou unavený, žeby som skončil ?, mám skončiť, už som unavený –ja –vedomie, moja vôľa. Síce som trochu cítil bio –energie, ale to mohlo byť i tým, že som sugesciou nevycítil prejav stiahnutia svalov, a až neskôr som to zaregistroval. No... som kľudnejší, asi skončím... čakal som viac, no nepomohlo to. Asi som minulými cvičeniami predbehol svoju dobu, vďaka tým majstrom mágie, mníchom, ak mi to, len nahovorili... no končím, pokračovanie o dva, tri dni. Dovtedy sa učiť mágiu teoreticky, ale ešte si chvíľu poleňoším, som v dosť peknej harmónii tela a mysle –duše, potom písať, a vysvetľovať nadriadenému Richard -u Stone –mu. Tak vstávať a pokračovať o chvíľu v práci o mágii.

Kapitola 16

     „Dodržiavať postupy, sústrediť sa, pohodlne ležím –môžem začať. Raz,.. dva,.. tri,.. štyri,... ..óóch treba i dýchať. Takže,... raz –výdych,... dva –výdych,... tri –výdych,... štyri –výdych,... päť výdych,... (...)...(...)... osemnásť –výdych,... devätnásť –výdych,... dvadsať výdych,... (...)...(...)... štyridsaťdeväť ,... päťdesiat. Teraz pokojnejšie dýchanie,... myseľ čistá,... myseľ čistá,... myseľ čistá,... myseľ čistá,... čistá myseľ –uvoľnené myšlienky, pekné... . Ak by mali čistú myseľ i duševne chorý,... myseľ čistá,... myseľ čistá,... myseľ čistá,... uvolnenie,... som uvolnený,... som uvolnený,... som,... som,... uvolnený,... uvolnený,...

uvolnený,... uvolnený, kľudný,... . Teraz vyciťovanie vibračných bio –energií pod telom,... nenapínať svalstvo,... všetko musím uvolniť,... uvolnené svalstvo je. Cítiť –vycítiť vibrácie pod telom. Ešte, že cvičím i tzv. dobré cvičenie... bodové ...-sústredenie... ...bodové sústredenie... čistá myseľ,... čistá myseľ,... čistá... myseľ,... čistá,... čistá,... čistá,... bio –energie, pod telom,... pod telom... si vycítiť a uvidieť,... v mysli i pod telom, zase napnutý sval... uvoľniť. Čosi cítim... napnutý sval,.. napnutý sval –uvolniť,... uvolniť,... uvolniť,... uvolniť, sval i myseľ... uvolnené,... uvolnené,... uvolnené,... uvolnené,... vycítiť bio –energie, čosi ružové, cítim a vidím čosi ružové... aha, zásobujú ma bio –energiami,... nevadí, pokračovať,... vycítiť,... vycítiť,... znovu uvolniť svalstvo nôh, čo sa opiera o podložku,... znovu uvolniť,... už je,... vycítiť,... vycítiť,... vycítiť,... .Nechať to vyciťovanie, už mi stačí. Vedomie, čiže ja som unavený,... treba končiť v cvičení,... no chvíľu počkať –necvičiť,... len ležať, ani nezaspať, ale som po tomto kľudnejší, kľudnejší,... len ležať,... ležať,.. ležať, ležať. Síce kľudný, no unavený vo vedomí čiže ja. Ležať a pozorovať myšlienky,... no,... môžem zaspať, alebo už spím ?,... asi nie,... ležať, ležať,.. ležať, nič viac sa mi nechce,... ani myslieť. Naozaj... je náročná mágia na chcenie,... vôľu,... i sebaovládanie mám iné. Viac vidím do seba,... aspoň viem v čom sa mám zdokonaliť,... v povahe, naozaj je potrebné to učiť duševne chorých, a bude dobre. Len ležať,... a ležať,... a ležať.“.

Kapitola 17

     „Dnes skúsim vycítiť ľavú ruku. Síce mnísi tvrdili, aby sme sa nikam neponáhľali, ale skúsim to. Za pokus nič nedám, len poprípade únavu... . Tak dobre. Dodržiavať vopred naučený postup jogy, a postupy mnícha... . Upokojiť sa,... upokojiť sa,... upokojiť sa,... raz,... dva,... tri,... štyri,... päť,... som pokojný,... som pokojný,... som pokojný,... som pokojný,... som pokojný,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... na nič nemyslím,... dýcham,... dýcham pravidelne –raz,... dýcham pravidelne –dva,... dýcham pravidelne –tri,... dýcham pravidelne –štyri,... dýcham pravidelne –päť,... (...)...(...)... dýcham pravidelne –dvadsaťšesť,... dýcham pravidelne –dvadsaťsedem,... dýcham pravidelne –dvadsaťosem,... (...)...(...)... dýcham pravidelne –štyridsaťosem,... dýcham pravidelne –štyridsaťdeväť,... dýcham pravidelne päťdesiat ... ... . Teraz počkať pár dychov,... výdych... výdych... výdych... výdych... . Sústrediť sa na pocity v ľavej ruke,... sústrediť sa na pocity v ľavej ruke,... cítim,... cítim,... cítim,... cítim tlak ľavej ruky na podložku,... cítim tlak ľavej ruky na podložku,... cítim tlak ľavej ruky na podložku,... ľavá ruka je ťažká,... ľavá ruka je ťažká,... oťažieva,... sústrediť sa na cit hmatom a vnútorným zrakom,... sústrediť sa na cit v ruke hmatom a vnútorným zrakom,... sústrediť sa na cit v ruke hmatom a vnútorným zrakom,... . Teraz predstavivosť –vnútorná obrazovka,... čo vidím v hlave... deje sa aj v ľavej ruke... čo vidím v hlave deje sa aj v ľavej... óóóch, zase ten príjemný pocit začal okolo a v ruke, je akási malá... ... oproti pravej, cítim to, ale si to predstaviť,... aby sa mi ľavá ruka nezmenšila –čarami. Chcem tomu zabrániť... preto to chcem vidieť... ľavú ruku... cítim jej malosť, čo s tým... zabránim tomu... zabránim tomu,... zabránim... óóóch... ide mi ten zvláštny pocit i do hlavy, vidím vo vnútornej obrazovke –treťom oku ľavú ruku... mám v pamäti, v predstavivosti i ľavú ruku!... konečne... dokázal som to, dokázal som to... dokázal... dokázal... teraz sa upokojiť, upokojiť, upokojiť,... upokojiť,... upokojiť, no čo je...?. ...už ten pocit zmizol, i z tou predstavivosťou, čo sa stalo, skúsim obnoviť... cítim ľavú... óúúch... sa mi nechce, už nie... síce som to dokázal, ale som sa unavil,... no dosť príjemne. Vytrvám ešte v tejto pokojovej a príjemnej polohe a uvolním sa, skúsim relaxovať bez sugescie, bez všetkého, len ležať a spať,... spať,...spať...och!... čo to bolo ?!, ľavá ruka sa mi pohla –vari tu niekto –veď nič a nikoho nevidím!, asi mám... aha už vidím, no cítim, že mám oči silno zavreté, a sťahujú sa silno viečka na očiach –silno sú zavreté, a i tak vidím –dokonca svoju ľavú ruku! –tretie oko je otvorené,... skúsiť uvolniť viečka, no čo vnútorný zrak –vidím ruku a najbližšie okolo nej, cítim čosi, v hlave!... niekto tu je, za mojou hlavou –no ako preorientovať tretie oko na videnie z druhej strany hlavy –na temeno –nejde to, čo s tým ?“.

     „Nič, spi.“, počul psychológ Smith, a ubehla mu sebakontrola na spánok.

     „Spím ?, či bdiem ?,... všade bielo.“

     „Len cvič, píš, porovnávaj, uvažuj –no ver v Neho, skutočne existuje, i keď Ho urážajú, a neveria v Neho. On je láska, máš k nej blízko, len uvažuj láskou. V ceste mágie vládne láska, cit, neha, ohľaduplnosť voči iným –On je skutočná osoba. Pochopíš ho len láskou. A na správnu lásku použi správnu lásku –kľúč. Je v každom, i v Tebe... spi.“, začul psychológ Smith, a viac nestihol, bo zaspal.

Kapitola 18

     „Myslím, že svet je akousi polepšovňou pre niektorých, pre niekoho spása, inému poslanie, a niekomu pre oddych –do určitej miery.

     Mimo telové zážitky mohli spôsobiť vieru aspoň v dušu, a rôzne bytosti, a čo Boh ? –to neviem. No mágia mi spôsobila škrt cez moje poznanie sveta, a jeho poslanie. Myslím, no môže to byť i nesprávne, že skutočná mágia, by mohla pomôcť k poznaniu psychológie človeka, a pomôcť chorej duši v seba liečenie celého človeka, kde zlyhali lekári, ako tela, tak i duše –mysle. Človek by sa mohol vyliečiť i sám, jednoduchou autosugesciou, a tým pádom i vierou v nádej ľudstva seba samého. No najprv by sa malo vyučiť viac ľudí mágii, jej filozofiu, a oni by mohli učiť ostatných, no to bude chcieť uvažovať ako na to.

     Tie bytosti, môžu pomôcť, no chce to aspoň prosbu k sebe samému, a k niektorým bytostiam, možno k Bohu. Mágia mi zmenila pohľad, možno zmení i ostatných, no museli by chcieť –no nie za každú cenu, ale pomaly, nenásilne, veď že vraj (možno áno), má človek veľa životov na svoju nápravu. Nenadarmo sa hovorí: Pomaly ďalej zájdeš., a v mágii sa nedá ponáhľať, len na určité veci –deje v cvičení správne a pohotovo reagovať –bio energie, pocity tela, a city lásky, či cítenie správnej nálady a vedieť sa týmto cítením správne naladiť, a zotrvať v nálade. Týmto cvičením sa dá i spoznať auto –liečenie –či spoznať sám svoju povahu. Je to oveľa jednoduchšie, než učí psychológia, či psychiatria. Na západné učenie psychológie je veľa vecí, no jednoduchšia je joga, a mágia. Týmto sa dá naraz spoznať sám seba, iných, rôzne duševné pochody v človeku. Psychológia je zložitá, no pri filozofii jogy –či je mágie, je nám hneď jasné, už pri prvých cvičeniach meditácie, aký sme, a aký môžeme byť, ak budeme chcieť, a ak tomu budeme veriť. No to bude chcieť jogu spoznať a cvičiť aspoň z knihou. No lepšie je mať učiteľa, ktorých je na svete zatiaľ málo. Doporučujem pokračovať v učení Nás od tých majstrov mágie z Východu, aby po Nás zostalo ich učenie, a naše štúdia.

     Aspoň tak, som pochopil potrebné vedomosti o ich učení, a verím, že sa to dostane ďalej, aj keby toto učenie malo byť uzavreté nejakého pol storočia, v Aree51. Verím, že učenie Východu, obohatí psychológiu a psychiatriu o to, čo v Západnom učení chýba –dokonalejšie a jednoduchšie pochopiť človeka a jeho tajomstvá, ako tela, tak i mysle –tzv. duše.“ –dočítal štúdiu psychológ Smith, svojmu nadriadenému Richardu Stone.

     „To prikladáte tej mágii a joge takú dôležitosť, a význam ?“, spýtal sa Stone.

     „Áno“, odpovedal Smith.

     „Čítal som Vaše cvičenia, úvahy, komentáre, i odborné štúdia, čo Ste napísali. Povedzte mi, o čo konkrétne môžeme obohatiť Západ, od Východu. V čom je východ lepší ?“, spýtal sa pracovne a zaujato Stone.

     „Vo Východe, napríklad sú jednoduchý ľudia –mnísi, nemajú takmer žiadny majetok, sú slušný, pomáhajú Nám, pracujú, sú poctivý. Svoje deti vychovávajú k láske síce i k Bohu, ale možno, že existuje, no o tom až keď Ho uvidím, či čosi –akosi podobne. Väčšina sa drží hesla: Jednoducho žiť, ale hlboko myslieť., to značí učiť sa sebapoznaniu, venovať sa iným –a pomáhať, duševne i fyzicky, koniec veriť Bohu a za Ním ísť v myšlienkach, a nehľadieť na seba –dušu. Akurát byť stále v duševnej rovnováhe voči astrálnym svetom a svetom hmotným. Ak niekto potrebuje pomoc, nedajú mu lieky a: daj nám pokoj, ale si vypočujú i jeho strach, či majú bôľ na duši. Ako svoju odmenu nepýtajú takmer nič, niekedy vôbec nič. A naši lekári ?. Stále zvyšujú ceny v nemocniciach, lieky sú drahé. Operácie sú nielenže drahé, ale i niekedy –ale i nie iba občas, zle povedané. Sestričky sú zahľadené do seba –pýcha. Lekári ?, takmer všetci čakajú na úplatok. Bez úplatku nič, hovoria si: Zadarmo ani kura nehrabe!. A Východné náboženstvá pred týmto všetkým varovali už dávno, a ako vidno, platí to i teraz, nie len v minulosti. Ak niekto niekoho zmláti, nevráti mu to, ak vráti ešte mu podá pomocnú ruku –zadarmo. Ak ho zmláti, po druhý raz sa mu vyhne, bude sa mu snažiť vyhnúť. Potom nehľadí na neho ako na vinníka, ale takého človeka, ktorý potrebuje pomôcť po psychickej stránke, bo násilie, nepochádza od Boha, ale od diabla. A diabol sám potrebuje najväčšiu pomoc. Každý bôľ môže zapríčiniť bolesť, z toho potom je blízko k agresii, a necvičený človek ju neovláda, a to je choroba –vďaka zlej sebakontrole. A tomuto sa dá zabrániť vhodným –láskavým učením učiteľa. Čo je u Nás na Západe nedostatok. Učitelia sú, no zle vychovávajú, niektorým sa darí, no iný pracujú povrchne, a kde je chyba ? –v Nás, ktorý sa staráme o výchovu –psychológia, či psychiatria učenia v škôlkach, jasliach, školách, či v poradniach pre deti, či dospelých. A hlavne církev, na ktorú sa obracajú ľudia viac, než na vládu, a pomôže církev ?, dnes pôjde na spoveď, a zajtra vedome hreší ďalej –veď Boh mi odpustí. Niektorý si myslia, veď sme hriešny všetci, a hrešia ďalej, bez výčitky svedomia, ohovárajú atď. Sú aj vrahovia, čo v mene Boha zabíjajú, či vedú vojny. Vyhovoria sa: V mene Božom trestáme vinníkov, pohanov, neveriacich... . Pravý veriaci, ani nemusí chodiť do kostola, a verí, i keď o tom takmer nikto nevie a aspoň sa snažia dodržať zákon, i keď len o ňom tušia, žeby to tak malo byť. Chápete poslanie týchto mníchov a nás, čo si vybrali?“, ukončil z otázkou zdrvujúci prednes svojmu nadriadenému Stonemu.

     „To by ma zaujalo, ale povedzte, kde Ste to všetko nabral. Tie vedomosti, veď o nich, čo Ste mi tu teraz povedali, Ste nepísali ?“, spýtal sa zvedavý Stone.

     „Veď Vám vravím, poslanie mníchov, čo prišli sem k Nám do Arei 51 na tých upírov. A teraz Nás učia nielen mágii, ale i psychológii. Odkiaľ to všetko viem, netuším. Jednoducho to zo mňa vyletelo, no zaujímavé, že som o tom nevedel, až teraz ma to prekvapilo. Žeby som bol posadnutý ?“, spýtal sa sám seba psychológ Smith

     „Možno bude lepšie, ak pôjdete o tom uvažovať. Našťastie sa to všetko nahralo na audiokazetu, uvažujte a píšte, no neochorejte schizofréniou. A cvičte, ako Vám povedal mních Thong –wen –Lin. I ja mám nad čím uvažovať.“, dal rozkaz psychológovi Smithovi, a Stone za ním zavrel dvere.

Kapitola 19

     „Čo budem teraz cvičiť,... či budem len meditovať nad tým, čo som vravel nadriadenému psychológovi Stonemu ?. No mám ďalej cvičiť mágiu, vraveli,... no mágia je i spôsob života. Život na mágiu musí byť upravený –ide o určitú životnú vieru, nádej, lásku... ale čo cvičiť, a či vôbec cvičiť ?... to je otázka. Cvičiť...?, meditovať...?. No najprv sa musím upokojiť, upokojiť,... upokojiť,... upokojiť,... budem asi opäť cvičiť no voľne... . Dobre... raz –výdych,... dva –výdych,... tri –výdych,... štyri –výdych,... päť výdych,... (...)...(...)... dvadsaťdeväť –výdych,... tridsať –výdych,... tridsaťjeden –výdych,... (...)...(...)... štyridsaťosem –výdych,... štyridsaťdeväť –výdych,... päťdesiat –výdych. Uprieť myseľ –voľne... na únavné myšlienky,... únavné myšlienky a voľne –pravidelne dýchať... náádych - -výdych,... nádych - -výdych,... nádych - -výdych,... (...)...(...)... nádych - -výdych,... nádych - -výdych,... myslieť na myseľ v hlave, sústrediť sa na vedomie v hlave,... na vedomie v hlave,... na vedomie v hlave,... myšlienky sú unavené,... na vedomie v hlave,... na vedomie v hlave,... myšlienky sú unavené,... myšlienky sú unavené,... zase som príjemne unavený, asi astrálne telo v tele hmotnom čosi robí. Žeby bolo aktivované trocha ?... neviem... no je to pekné... nádherný pocit voľnosti -, a toho pocitu v tele, ako b som bol malý. Čo sa mi zmenšuje telo ? - -, no ktoré... asi astrálne, ale čo hmotné..., nezostanem ochrnutý... to je jedno, teraz mi je nádherne,... pocit absolútneho... zmenšenia!,... alebo sa zmenšujem ja sám ?... skúsim to telo astrálne znovu natiahnuť... .Aspoň si overím postupy. Postupy... najprv myslieť na myseľ v hlave, potom na potrebnú časť tela, ďalej na obidve naraz a nakoniec na bio –energie a naťahovať. Óóch, to bude... myseľ v hlave,... vnútorný zrak na malosť astrálneho tela, obidve naraz a pocit... príjemný pocit... naťahovať bio –energiami. Jóój... to je namáhavé, ani myslieť sa mi nechce, no cítim a vidím ako sa ľavá ruka opäť natiahla, až moc!... opatrne ju stiahnuť, vidieť je v hlave... i vo fyzickej... hmatu 3. okom. To je unavujúce, ale... pokračovať v naťahovaní,... no nepresilovať sa –vedomie. Cítim i vidím!... . Opäť telo natiahnuté, som opäť vo svojej koži. Myseľ, vedomie, alebo 3. oko –vidí celé telo pomocou hmatu, toto precitnutie musím chvíľu podržať... i keď ma to unavuje... aspoň tak zostane... (...)...(...)... .

     „Boh ti odkazuje, „Dobre si to povedal svojmu nadriadenému Stonemu.“. A teraz poď, no budeš spať –nebudeš si pamätať astrálne cestovanie, ani vnímať ho nebudeš –spi.“, počul v nevedomí psychológ Smith, a spal počas astrálneho putovania, kde mu vysvetlili niektoré veci, ktoré sa neskôr z nevedomej pamäti, po prežití rôznych situácií, ako sa to stalo pri rozhovore Smitha z nadriadeným psychológom Stonem.

Kapitola 20

     „Ako sa má poriadne cvičiť mágia?“, spýtal sa zvedavý psychológ Smith mnícha Thong –wen –Lina, keď mali prvú debatu ako majster a žiak.

     „Byť v kľude, osvojiť si návyky, a veriť. To posledné, viera je najdôležitejšia, či už veríte vo Vyššiu bytosť, či v Boha, je na Vás. No hovorím Vám, že existuje –je to skutočná osoba –je jedna, no všadeprítomná a všetko prenikajúca, celým vesmírom, i nehmotným svetom –Vami nazvanom mimopriestor.

Pamätáte sa, ako sa Vám zdala byť malá ruka, ten pocit. Pri astrálnom putovaní sa Vám natiahlo astrálne telo ?, prefíkane sa spýtal Thong –wen –Lin.

     „Áno, pamätám, ale odkiaľ to viete ?.“, spýtal sa prekvapený a zvedavý Smith.

     „Som Váš majster, a mám známych na vyšších miestach, ktorý ktorí mi ukázali Vaše výkony, no zabudli Ste pri tom správny postup sústredenia. Ale, zvládli Ste to. Tu máte na stole položený návod na prvé cvičenia pre levitáciu, keďže Ste zvládli výstup z tela, síce y z pomocou. Ale auto sugesciou si to môžete osvojiť. Bolo by lepšie, ak by Ste vystupovali y tela cez stenu, no nato potrebujete jednobodovú koncentráciu a okamžité sústredenie pri bežnom vedomí. Postupne by Ste neskôr mohli skutočne prechádzať stenou, no to chce, to čo som povedal na začiatku, byť v kľude, osvojiť si návyky, náuky, veriť a obohatím to o vhodné podmienky. Amatérska mágia sa ako –tak, dá robiť i v normálnom živote, no nesmiete mať iné vedľajšie povinnosti.. Len chodiť do práce, starať sa o telo –strava, hygiena, možno strečing rôzny, ale nemať tri, či štyri práce. Bo by bol z toho stres, ten vedie k nepokoju, nepokoj k nevyrovnanej mysli, nevyrovnaná myseľ k nesústredenosti, a nesústredenosť neudrží bio –energie na uzde, tým pádom sa zbláznite. A to Vám neodporúčam. Ste v Aree 51, máte podmienky, cvičte. I ten najdokonalejší motor v aute, sa prehreje, ak pôjde nepretržite. I človek potrebuje pauzu, a vedomie lenivosť, to je obrana pred bláznivosťou. No bláznivosť sa dá ovládnuť, a to je talent. V talente je záujem, a Vy ho máte, síce z povinnosti voči nadriadeným, ale máte ho. I talent sa dá vychovať, no musí chcieť, a sme u viery. Viera v dokonalosť, obohacuje o ideál, a ten sa snaží talentovaný dosiahnuť, nech sa Vám nikto nestavia do cesty, ak, obíďte ho, ak sa nedá pokloňte sa mu a poproste, potom sa vyhnite a choďte ďalej –do ideálu. Nezabudnite, ideálny je len Boh, zástupca je pod Ním, a potom sú učitelia na talenty, a tieto talenty sú rôzne. Obohacujú ľudí o vieru, krásu, jednoduchosť, a ukazujú krajší svet, svet umenia. Po umení je vláda, riaditelia, vedúci, robotníci a kopáči jám. Tento rozhovor si zaznamenávate do Vášho prístroja, premýšľajte, a cvičte, najmä to, čo je na papieri. Prvý papier z dlaňou a energiami Ste ešte nezvládli, no Ste oveľa ďalej, len tú lenivosť nepreháňajte, a nepodliehajte. I lenivosť má svoj význam –brána medzi oddychom a talentom.“, skončil mních Thong –wen -Lin, a odišiel od zamysleného a prekvapeného psychológa Smitha, ktorý čakal cvičenie, a nie prednášku.  

Kapitola 21

     „Takže mníchom sa nepáčili moje začiatky sústredenia... . Základnú relaxačnú polohu som zaujal. ... Teraz takzvanú sankalpu, zafixovať formuláciu. Najprv nácvik kratších relaxácií. Uvoľniť myseľ... čiže pozorovať, ako sa myšlienky unavia... len predstavy... až sa unavia... (...)...(...)... nádych, výdych –jeden,... výdych –dva,... výdych –tri,...výdych –štyri...(...)...(...)... výdych –dvadsať,... výdych dvadsaťjeden,... výdych –dvadsaťdva,...(...)...(...)... výdych –päťdesiat... (...)..., uvoľnená myseľ. ... Dych... kľudný... myseľ ... čistá...(...)... celé telo uvoľnené...(...)... s výdychom... sankalpu,... uvoľnené telo,... uvoľnené telo,... noha pravá... uvoľnená... noha ľavá...  uvoľnená, ruky... v kľude –uvoľnené,... telo bez napätia,... v hlave –kľud,... teraz vycítiť, aha telo leží na podložke, je ťažké,... ťažké,... ťažké,... (...)...(...)... v hlave príjemne šumí... vydržať chvíľu v pohode, vyrovnanosti,... teraz som naozaj lenivý,... nič sa mi nechce,... teraz som kľudný,... mních mal pravdu... nevedel som sa uvoľniť...a s tou lenivosťou to asi tak bude,... neviem ako v práci,... no je mi fajn... . Spánok ma už prešiel, počas počítania, teraz... je kľud. Môžem myslieť, a pritom mať telo v relaxácii. Myseľ pracuje... telo oddychuje. Takto by sa dalo i pracovať. Nie nadarmo sa tomu hovorí jogový spánok –joga nidrá... . No čo... aha, skúsim levitovať. ...(...)... . Píše sa tam, aha... moment... trocha opačne než ťažkosť tela...(...)... sugescia, mám ľahké telo,... mám ľahké telo,... astrálne vycítiť telo,... v hmotnom,... zvýšiť citlivosť nôh... rúk... tela... hlavy... pocit...(...)...(...)... akási malosť môjho tela,... zmenšilo sa či čo ?... zväčšiť späť ...(..)... óóóch som unavený, skončiť –či pokračovať ?,... nič sa mi nechce,... asi tá lenivosť... nič nerobiť. Čosi sa uvoľňuje,... aha... astrál –ne telo, asi telo hmotné pritiahnuť k astrálu, óóóch... to je únava,... (...)... lenivosť... prekonať -či nie ?, som  čiastočne...-veľmi unavený... čo sa robí ?...“, hovoril si v duchu –v mysli sám pre seba psychológ Smith, a pokračoval.:

„Kde som to,... hodiny, dve hodiny poobede... óch, asi som zaspal. Tak dobre je na lehátku, ani hlad nepociťujem, óch, zmeškal som obed, asi som zmeškal –prespal, počas cvičenia som zaspal, no vstať a snáď mi dajú ešte obed. Možno ho držia ešte, no bude asi už studený. No nič, treba mu dať niečo, koniec dnes z cvičením. Hor sa na obed.“, povedal si psychológ Smith pre seba, a šiel.

Kapitola 22

„...pokojný,... som... i sústredený,... teraz pocity pre levitáciu,... hmatové. Vynechať korunovanie, a idem na pocity hmatové,... hmatové,... hmatové,... pod telom sa to... –netvorí, ako sa to robí ?... nič neviem, ako to... veď som sa... učil... no návyk... na nácvik... počítal som... a sústreďoval som sa,... čo ďalej... zase sa cítim akosi malátne... myseľ je ťažká i ...(...)... celé telo... akýsi tlak na telo odspodu, ten akýsi... magnetizmus,... asi... ma chce vytlačiť, neáóóóch... (...)...(...)... už som opäť mimo tela, cítim vlnenie pod sebou,... niesom ani mimo tela... ani v ňom... čiastočne som mimo tela, už mám voľnejšie myšlienky... . V literatúre sa píše, že ak chcem otočiť vedomie, nesmiem myslieť na svalstvo na krku, ale na seba –vedomie –dušu, no ako... to sa tam nepíše... ,čo mám teraz robiť,..., na čo myslieť ?,... otáča sa mi hlava... nie, nie, to je na svalstvo krku..., inak... ale ako... hmatový pocit... a predstavivosť... tak akosi. Niečo ako sugesciu, predstavivosť, a hmatovo –duševný pocit naraz sústrediť do vedomia –do myšlienky. Je to jednoduché, no ako to... aha reproduktor, a ten pocit, čo mám pod sebou, preniesť i do otočenia vnútorného zraku... keď som mimo tela sa to nevolá vnútorný zrak, ale Ja duša... dóóbre... znovu... sústrediť sa a... sústrediť sa... sústrediť sa...(...)... čo vidím, to sa pohybuje, zrak pocit hmatový a pocit zrakový sa splývajú v jedno... výborne, teraz oto –oto... oto... oto... čiť dolu ...dolu... ide –nejde –óóch, ma to vyčerpalo.,... nie, čosi ma dopĺňa... už som fit,... čo to doplnilo, neviem –pozrieť sa dolu,..., aha vidím si telo... Už som spozoroval telo –nos, si vidím, som akosi blízko, mám iné farbi tela... aha levitácia. Mám cvičiť levitáciu, teraz k duši –k sebe pritiahnuť telo. Som nad telom, teraz pritiahnuť telo k sebe –duši... sústrediť ...sa... sústrediť sa... sústrediť ...(...)... raz... dva... tri, pocitom ako magnetizmus pod telom, preniesť zo spolu pomocou mňa k telu –ku mne duši. Telo hmatové, astrálne roztiahnuť... pod hmotné, cítim to, vidím to  a... nekoná sa,... cítim to a vidím to,... cítim to a vidím to... nejde, ešte raz... cítim a vidím pod hmotným k astrálu... sa priťahuje...(...)...(...)... úúf... óóóch, nič sa nedeje... . Teraz čo, zostanem mimo tela ? –zomriem!, bo som sa vyčerpal... a neviem sa vrátiť do tela, čo s tým spravím ?!?!... (?!?)... neviem, kričať! Kričím... no nič, nepočujem, opäť... pomóc... pomóc... nič. Len čistý šum v ušiach, no lahodný, tichý počujem kohosi vravieť, no čo hovorí ?, nerozumiem, je ich viac... kto to vraví ?... haló, nerozumiem Vám, kde Ste... pomóc... neviem sa vrátiť do tela... čo to !?!?, kde som, všade je tma. Pomóc, pomóc, pomôžte... neviem nič. Počujem, čosi pípa, pípa, pípa... čo sa točí i ja... .“

     „Pán Smith... pán Smith... aha, už otvára oči. No kde Ste boli počuli Sme Vás, ako voláte o pomoc, máte zachrípnutý hlas. S tým cvičením Ste to prehnali, skoro sme Vás stratili. Týto mnísi Vás vrátili späť do tela, inak by Ste telo navždy stratili. Ostali by Ste bez života v tomto tele. Nepomohli ani prístroje lekárske, len mníchom vďačíte za život v tomto tele. Inak by Ste Nás opustili. Je síce pravda, že bez Nich, by Ste necvičili mágiu, a toto by sa nestalo, ale nemali by Sme ani pokoj, od Tých upírov. Čiže je to veľmi veľká zhoda osudných situácií. Keď sa dáte do poriadku, skúste napísať, čo Ste zažili. No nechajte si čas i pre seba, a riaďte sa pokynmi mníchov. Ich pomoc sa už overila viac krát u Nás v Aree51.“. Dokončil reč vojak, psychológ Richard Stone, a spokojne odišiel podať hlásenie vyšším nadriadeným predstaviteľom v Aree 51, o jeho prebudení.                                                        

Kapitola 23

     „Mágia, sa zakladá na pocitoch, citových –duše i hmatu. Sprvu vzniká pocit v predstave, v duši, v mozgu. Odtiaľ putuje na myslené miesto buď nervami, a zvýšenou citlivosťou nervov na myslenú časť tela, alebo natiahnutí vedomia –ducha na pociťované miesto. Stáva sa i to, že zaviesť vedomie do myslenej časti tela sa dá buď natiahnutím zvláštneho astrálneho tela, alebo jednoducho prenesením seba na dané miesto, čo je pre profesionálov maličkosťou, no pre amatérov obrovská náhoda a dokazuje to na skrytom talente mágie vo vedomí –v duši.

V prvom rade, začiatočníci sa musia naučiť najprv výdrž v sústredení. Po sústredení, ktoré sa ďalej predlžuje na niekoľko hodín, sa sústrediť na predstavivosť, a skrotiť ju, aby zanikla pri cvičení schopnosť myslieť. Nemyslieť, ale konať, a to na úrovni hmatu –pocitu tela a ducha. Potom rozoznávať rôzne pocity v tele, či uvedomiť si dýchanie – hmatom, potom na pocit podložky pôsobiacej na telo, ktorá na nej leží. Na túto pocitovú sústredenosť si treba zvyknúť, a cvičiť si ju, čo môže trvať i niekoľko mesiacov. To záleží od schopností duše, než sa narodila do hmotného tela –vtelila. Schopnosť ovládať rôzne bio –energie, závisí od zvládnutí bolesti v tele, a predstavivosti naraz. Ak, človek –duša, ovládne bolesť, je schopná obety nielen fyzickej, ale i možno! Duševnej. Ak ovládne –potlačí bolesť fyzického tela, potlačí i pocit v mysli a odrazí sa to v predstavivosti, kam zmizne pocit bolesti , -vytlačí ho, alebo premení na iné energie, ktoré buď spomalia, alebo urýchlia hojenie. Závisí, čo sa duša doteraz naučila v oblasti nevedomej, tak zvaného samo liečenia tela, čo vzniká v mozgu a ľudia to chápu ako prirodzenú reakciu tela (toto je len nedokončená myšlienka o samo liečení tela, čiže môže byť i chybná).

Tieto pocity treba cvičiť i za pomoci pohybu, na až po určitom čase. Ideálne je cvičiť najprv v kľude, v sústredení –bez pohybu, až potom prejsť na cvičenia pohybové. No niekto si zvykne na pohyb –bojové umenie, a až potom začne do pohybu tela vsúvať pocity hmatu, a bio –energie, a nakoniec magickú moc. Táto moc je zhluk –buď nevedomé vedomie, alebo duch –či už čistý, alebo nečistý. No môže to byť i malinký zdroj obrovskej energie, ktorá sa za určitej vibrácie duše v tele začne uvoľňovať a pôsobiť cez dušu v tele rôzne zázraky. No ju niekto –nejaká bytosť dobýja pravidelne, či len aktivuje v určitú časť rôznych situáciách, ktorú ovláda bytosť, či duša v tele. Ide o akýsi kondenzátor, ktorý má kapacitu závislú na schopnosti vedomia v tele, ktorá sa môže meniť či zväčšovať, alebo zmenšovať. Závisí, ako bude využívaná, a či bude využívaná. Pri nevyužívaní môže stratiť nad ňou kontrolu i nemusí, bo môže i tá bytosť ovplyvniť smer hore, či dolu.

     Popísal som dôležitosť pocitov. Najdôležitejší je hmatový, a tretie oko. Tak zvané vibrácie, sú pôvodom bio –energetického zhromaždenia sa tam, kde ich pociťujeme, a tretím okom ich sme schopný vidieť. Čo dokáže neviem akým spôsobom, no chce to výcvik, alebo zo strachu. Tretie oko dokáže otvoriť i duch, no nie každý. Otvorenie tretieho oka začína nepríjemným pocitom. Ide o pocit, nevedomé bio –energie, čo oslepujú toto tretie oko, tzv. vnútorný zrak. Tieto bio –energie sú i nevedomé. Otváranie ho pri predstavách, vidinách, v snoch, a pri mágii, alebo keď narábame z pamäťou, či pri premýšľaní,, alebo pri vymýšľaní –nové, neznáme technológie, postupy, stroje, prístroje atď. Spomínal som, že tretie oko, sa dá otvoriť i zo strachu. Než človek (celok), začne uvažovať o mágii a jej cvičení, musí ísť na to i z psychologickou otázkou, či sa bude schopný obetovať mágii, či nie. Už samotné rozhodnutie, pre cvičenie, je akýsi pochod myšlienok, ktoré sú: Zvládnem neznáme, alebo sa z toho zbláznim ?, či ma to bude otravovať po pár cvičeniach, a nechám toho ?. Už prvé premýšľanie je otázka strachu sa dá za pomoci sústredenia prekonať. Potom prídeme k myšlienke: Možno to zvládnem, možno mi to pôjde. Buď sa to naučím, alebo sa naučím aspoň ovládať svoje myslenie, no i tak mi to nemôže uškodiť. Ak nezískam schopnosti, aspoň sa budem vedieť ovládať, čo chýba veľa ľuďom. Tým budem pred nimi vo výhode, a vydržím väčšie prekážky, či zaťaženie. Jednoducho to bude pre mňa plus, nech sa deje čokoľvek.. Už z týchto myšlienok, je veľmi výhodné cvičiť mágiu, i keď ju nemusíme zvládnuť do konca, pre náš krátky život. Ale nás obohatí o vnútorný pokoj, ak ju budeme cvičiť poriadne.

Keďže som mal možnosť čítať a uvažovať o joge, a mágii, som za, aby sa najprv začalo z jógou, a z nej začali uvažovať o získaní nadprirodzených schopností, ak sa pre ne rozhodneme. No treba uvažovať, že sa zmení i náš životný štýl, možno i vkus. Závisí, ako sa vžijeme do cvičení. Čím dokonalejšie a nenásilne ju budeme cvičiť, tým viac nám dá.“.

Takýmito slovami dokončil prednášku psychológ Smith, psychológovi Richardu Stonemu.