Perpetuum Mobile

     „Tak, a ideme na to?“

     „Na čo?“

     „Na teoretizovanie toho stroja večného pohybu.“

     „Ách áno. Už som zabudol. Musíme to nejako navrhnúť a potom prepočítať.“

     „Treba začať do gruntu.“

     „A to je?“

     „...jednoduché... Je to princíp zvyšovania nielen voltov, ale aj Ampérov.“

     „Zvyšovať nielen napätie ale aj prúd?“

     „Áno...“

     „A to chceš ako dokázať? To sa nedá...“

     „Nedá. Ale iba doteraz. Mám totiž v hlave myšlienky hneď niekoľko typov ich vyrobiť.“

     „Vyrobiť niekoľko tipov Perpetua Mobile?“

     „Áno.“

     „A to chceš ako dokázať?“

     „Jednoducho. Kondenzátore zvyšujú napätie, čiže Volty.“

     „To viem.“

     „Ale zároveň zvyšuje napätie aj tranzistory.“

     „Toto som sa učil už dávno.“

     „Ja tiež, neboj.“

     „Tak ma nenapínaj.“

     „Nuž dobre. Čo by si povedal na súčiastku, ktorá to umožní...“

     „Čo umožní? ... postaviť to Perpetuum Mobile?“

     „Áno.“

     „Tak ma už nenapínaj...“

     „Tak poďme na vec. Spomínané súčiastky, kondenzátor a tranzistor zvyšujú napätie. Ale, keď sa spoja tieto dve súčiastky do jednej. Mohol by sa s ňou zvyšovať aj prúd.“

     „To akože z dvoch súčiastok jednu?“

     „Áno.“

     „A ako to chceš dokázať? A máš aké dôkazy, že bude táto súčiastka zvyšovať prúd. Veď len učenie sa teoretické a dôkladné prechodu z P na N polaritu, trvá dva roky. A aký kondenzátor, keramický, či zvitkový?“

     „Až také strašné to nie je. Aj keď  je pravda, že sa dlho študuje výroba iba jednoduchého tranzistoru NPN či PNP. Dokopy asi 8 až 10 rokov.“

     „A to chceš dovtedy čakať? Veď už máme svoje roky.“

     „Viem. Z tým žiaľ nič nespravím. Učiť sa treba, aj keď to zaberie veľa času.“

     „Tak pokračuj. Čo ďalej? Ako dostaneš do kondenzátora tranzistor?“

     „Naopak. Do tranzistora kondenzátor.“

     „Tak pokračuj. Nejako sa mi to nevidí.“

     „Nemáš okuliare ... pardón. Pokus o vtip.“

     „Nevtipkuj a hovor, čas je drahý.“

     „No vieš. Na rozhranie v tranzistory medzi vrstvy P a N a naopak, dáš jednu vrstvu elektrolytického kondenzátoru. A mohlo by dôjsť na podobný princíp, ako je v urýchľovačoch častíc. Energia, ktorá bude tým prúdiť zvýši táto súčiastka v sebe aj napätie a aj prúd. Ale je to len taká moja prvá myšlienka.“

     „A to Ťa ako napadlo?“

     „Ani neviem. Len som robil jednu dosku plošného spoja a mal som pri tom otvorenú jednu knihu a tam obrázok tranzistora. A ten kondenzátor som držal v ruke.“

     „A nová súčiastka bola na Svete.“

     „Presne.“

     „A ako to chceš dosiahnuť vyrobiť?“

     „Na to som Ťa predsa potreboval v mojej kancelárii.“

     „A prečo nie v dielni?“

     „Lebo tú súčiastku musíme najskôr vyriešiť teoreticky.“

     „A odkiaľ chceš začať?“

     „Najprv len tak všeobecne navrhnúť.“

     „Aký tam dáš obvod? Alebo obvody?“

     „Bude to jednoduchá kombinácia zosilňovača, násobiča napätia, a zdroj z reguláciou výstupného napätia a prúdu.“

     „Chápem.“

     „Aby som mohol regulovať výstup napätia a prúdu z Perpetua Mobile.“

     „Rozumiem.“

     „V podstate je na začiatok stačia jednoduché schémy. Aby sa to nejako nepomotalo zložitosťou. Čím jednoduchšia bude základná prvá verzia. Tým ľahšie sa budú hľadať chyby, ak sa niečo pomotá. A potom, v jednoduchosti je krása.“

     „A ako to bude pracovať? Aký je hlavný princíp?“

     „V kondenzátory sa tvorí medzi polaritou katódy a anódy náboj. Ale tranzistor na rozhraní PN a NP tiež má nejaké tie napätia a prúdy. A tieto dve veci z kondenzátora a tranzistora dajú dokopy... náboj tranzistora a prechod PN a NP, tak sa z prechádzajúcim signálom niečo neznáme stane. Príde k znásobeniu signálu. Len neviem, či to zosíli signál ako tranzistor, alebo ako elektrolytický kondenzátor, alebo ako tranzistor a kondenzátor naraz. A výsledok zosilnenia by bol znásobený, než klasický tranzistor. Tento kondenzátorový tranzistor, môže zosilniť aj napätie a prúd naraz. Čoho výsledok je vyššie zosilnenie o neviem koľko násobok, ale iba Volty - napätie. Alebo, to je niečo ako urýchľovač, ktorý vytvorí v tomto tranzistory medzi prechodmi PN a NP napätie. A neprepustí elektróny, pokiaľ ich nebude dostatočné množstvo. A keď to dosiahne, potom ich začne prepúšťať. A aj tranzistorový prechod PN a NP tomu dodá z inej strany zase iný druh napätia, a možno aj prúdu. A je možné, že tranzistor na týchto prechodoch PN a NP, bude zosilňovať aj prúd – Ampére, a aj Volty – napätie.“

     „Ako si na toto všetko prišiel?“

     „V podstate to je jednoduché.“

     „U Teba je všetko jednoduché.“

     „Áno. Ale vieš, že v jednoduchosti je krása.“

     „Ty si teda krásavec...“

     „Ja nie, ale tento kondenzátorový tranzistor áno.“

     „Dobre. Dajme tomu, že to možno bude fungovať. Ale ako to chceš dokázať vyrobiť?“

     „Žiaľ, neviem ako sa vyrábajú tranzistore a kondenzátore. Mi nenapadlo, aby som toto študoval. Ale teraz sa musíme do toho pustiť.“

     „Odkiaľ začneme?“

     „V atómovej fyzike. Teda v Kvantovej mechanike a atómovej fyzike.“

     „Ja som študoval elektroniku a nie fyziku. Tak máš smolu. Ale aspoň mi nejako pomôžeš. Inú osobu nepoznám na toto. A keď si študoval tú elektroniku, možno Ti to pôjde. Ale možno ako z chlpatej deky...“

     „Teda prepáč...“

     „Prepáč, pokus o vtip...“

     „Vtipálku...“

     „Vieš, treba na to ísť systematicky. Začneme z jedným prechodom PN. Na to bude treba určiť tip materiálu, veľkosť a najmä, bude treba prepočítať kopec vecí. Od napätí, cez prúdy, počty prejdených a znásobujúcich sa elektrónov. Vieš, bo v tých elektrónoch sa menia hodnoty na iné. A tým pádom tento kondenzátorový tranzistor dá svojim prechádzajúcim elektrónom na frak. Zmení ich na neznáme hodnoty. A preto bude dobré, ak sa hneď z výstupu z tohto kondenzátorového tranzistoru zmerajú hodnoty týchto elektrónov. A to avometom, alebo sa tento jeden tranzistor dá do urýchľovača, ktorý meria naraz veľa veličín, a zároveň ich aj testuje. A v tomto urýchľovači treba vyskúšať viacero tipov ak nie všetky tipy tranzistorov. A aj bude treba tento tranzistor overiť spolu z inými súčiastkami v obvodoch.“

     „Vieš ako dlho toto bude trvať, než sa to overí?“

     „To žiaľ neviem, ale asi možno aj desať či pätnásť rokov.“

     „To už budem pomaly na dôchodku.“

     „Žiaľ, áno.“

     „Alebo si kúpim stroj času...“

     „Aj to je možné, alebo nemožné?“

     „Pri Tebe jeden nikdy nevie...“

     „Nevieš? Tak sa do toho pustime. Najprv by bolo treba určiť energie, tipy kondenzátorov, tipy tranzistorov, vstupné a výstupné údaje, čo má tento kondenzátorový tranzistor mať. A aj, na koľko energie sa dá použiť. Vieš, mi aj napadlo, že by sa mohol používať v elektrárňach. Žeby sa namiesto jadrových reaktorov používali tieto kondenzátorové tranzistore. Teda, boli by to obrovské súčiastky. Alebo v malých zariadeniach, v bezných domácnostiach, alebo i v motorových vozidlách. A teda by sa vyrábali vo viacerých veľkostiach. Určených na rôzne menšie či väčšie zariadenia. A toto bude na veľa rokov...“